Keďže počas prvého polroka tohto roka je na čele Európskej únie Belgicko, krátky pracovný pobyt pre novinárov smeroval práve do tejto krajiny a obsahoval v rámci programu aj návštevy fariem, ako aj výnimočného projektu, ktorý pomáha práve farmárom.
Belgické farmy sú väčšinou rodinného charakteru. Ich priemerná veľkosť sa od roku 1980 strojnásobila. Z vtedajších 12,5 ha v roku 2022 dosiahla 38,7 ha. Veľkosť fariem sa líši, vo Valónsku, ktoré je južnou a menej husto obývanou časťou Belgicka, sú farmy väčšie ako vo Flámsku. Priemerná výmera farmy vo Valónsku je približne 50 až 55 hektárov. Táto väčšia výmera je ovplyvnená nižšou hustotou obyvateľstva a väčšou plochou využiteľnou pre poľnohospodárstvo. Flámske farmy majú do 30 ha najmä kvôli vyššej hustote obyvateľstva a intenzívnejšiemu využívaniu pôdy na rôzne účely. Hlavnými plodinami v Belgicku sú cukrová repa, obilniny, zemiaky, ovocie a zelenina. Živočíšna výroba je intenzívna a zameriava sa na chov ošípaných (približne 6 mil. kusov), hydiny (okolo 45 mil. ks), a hovädzieho dobytka (približne 2,5 milióna), pričom Belgicko je známe svojimi mäsovými plemenami, ako napríklad Belgické modré.
Belgicko produkuje ročne značné množstvo mlieka. Podľa údajov z posledných rokov je celková produkcia mlieka v Belgicku približne 4 až 4,5 miliardy litrov ročne.
Projekt na podporu farmárov
Ako je z týchto štatistických údajov zrejmé, produkcia mlieka je tu významná a od jeho ceny závisí živobytie mnohých rodín farmárov. Na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania tých, ktorí mlieko v celej krajine vyrábajú je zameraná iniciatíva, ktorá prerástla do významného projektu prekračujúceho hranice Belgicka.
Všetko začalo v roku 2006, počas veľkej mliečnej krízy, kedy ceny mlieka v niektorých krajinách EÚ klesli na úroveň približne 20 až 25 eurocentov za liter, čo nestačilo na pokrytie výrobných nákladov, ktoré boli približne 30 až 35 eurocentov. „Aj keď spotrebitelia vtedy chceli podporiť svojím nákupom producentov, tak nemohli, lebo ceny žiadneho mlieka ktoré bolo v obchodoch, neposkytovali spravodlivú odmenu jeho výrobcom, keďže nepokrývali výrobné náklady. Kládli si otázku, ktoré mlieko by som mal kúpiť? Ale nebola na to žiadna odpoveď,“ začal predstavenie projektu Fairebel prezident družstva Faircoop Erwin Schöpges a ďalej priblížil: „Naše družstvo je členom Európskej rady pre mlieko, ktorá vypracovala projekt na fairtrade (spravodlivý obchod) pre mlieko v Rakúsku. My sme sa týmto projektom inšpirovali a vypracovali sme fairtrade projekt pre Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Švajčiarsko a Francúzsko. V roku 2009 sme tento projekt na podporu belgických farmárov z mliekarenského sektora spustili.“
Družstvo vytvára pridanú hodnotu a vyjednáva o cene
Poslaním Faircoopu je pridávať hodnotu všetkým produktom svojich farmárov v rámci spravodlivej cenovej štruktúry predajom produktov do supermarketov pod súkromnou značkou Fairebel vlastnenou farmárskou komunitou, ktorá zaručuje spravodlivú odmenu všetkým členom družstva. V roku 2020 družstvo otvorilo prístup výrobcom zo sektora mäsa a ovocia (jabĺk a hrušiek). Jeho členmi je v súčasnosti 500 farmárov z mliečneho, mäsového a ovocinárskeho sektora. Členmi družstva sa môžu stať aj spotrebitelia, ktorých už je 1 500. Spotrebitelia si môžu byť istí, že dostanú kvalitné produkty a že nákupná cena je spravodlivá, lebo peniaze skončia v rukách farmárov. Systém je tiež spravodlivý pre členov, lebo sú súčasťou riadiaceho orgánu, kde každý člen má rovnaký hlas.
Družstvo zamestnáva 12 ľudí, ktorí sa venujú marketingu, pracujú so supermarketmi, pretože sa zameriavajú na veľkých spotrebiteľov a obyvateľov miest. Nejde o konkurenciu predaju z dvora, ani o konkurenciu spracovateľom: „Čo sa týka spracovania mlieka, nechceme budovať vlastné prevádzky, chceme spolupracovať s existujúcimi. Zameriavame sa na logistiku, marketing a vyjednávame s odberateľmi nášho mlieka, aby sme dostali čo najlepšiu cenu. Pred 5 rokmi sme začali aj so zberom mlieka na farmách. Náš projekt je na úrovni celého Belgicka, Flámskej aj Valónskej časti ako aj nemecky hovoriacich regiónov. Belgicko je veľmi malá krajina preto je dôležité aby bol projekt prístupný farmárom všetkým v celej krajine. Nie je to jednoduché, veď napríklad aj všetky marketingové materiály, či už ide o tlačenú, alebo audiovizuálnu formu, musia byť v troch jazykoch – flámskom, francúzskom aj nemeckom,“ hovorí prezident Faircoop a uvedie príklad, ako dokážu spravodlivú cenu pre farmárov zabezpečiť: „Členovia nakupujú podiely družstva. My nakupujeme ich produkty za spravodlivé ceny, ktoré musia pokryť ich výrobné náklady a poskytnúť aj odmenu za prácu farmára,“ „Náklady na liter mlieka na úrovni farmy sú napríklad 55 centov, odberateľ ponúkne 45. Je tu rozdiel 10 centov, ktoré musíme nájsť na úrovni distribúcie, alebo na úrovni supermarketu a týchto 10 centov distribuujeme naspäť farmárom.“
Vlastná značka s príbehom Prvotným cieľom, s ktorým sa družstvo začalo zaoberať, bolo vytvorenei vlastnej značky, keďže v Belgicku už neexistovala žiadna značka, ktorá by patrila farmárom. „Dnes všade vidíme značky, ktoré patria veľkým firmám ako napríklad Danone, alebo sú to značky obchodných reťazcov. Vytvorili sme teda vlastnú značku Fairebel, ktorá má dva významy. Prvým je spojenie častí slov Fair ako Fairtrade, Bel ako Belgicko, ale druhý význam v sebe skrýva slovo „rebeli“, ktorými určite sme. Keď sme začínali, každý nám hovoril, že nebude možné vytvoriť vlastnú značku. Fair pre nás znamená že potrebujeme dostať cenu, ktorá pokryje výrobné náklady vrátane odmeny za prácu našich farmárov. Nemôžu predsa pracovať zadarmo. Všetci naši členovia sú rodinní farmári, preto náš cieľ spočíva aj v tom, že poskytuje budúcnosť pre mladých farmárov. Všetky vyjednávania v mene nášho družstva robíme sami, nemáme externého predajcu a to je naozaj kľúčové,“ hovorí Erwin Schöpges.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 25/2024
