Ovocné aj okrasné dreviny sú často napádané húsenicami mnohých druhov motýľov. Spriadač americký (Hyphantria cunea) je nepôvodný druh škodcu, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Rozšírený je najmä v USA.
Do Európy sa tento kozmopolitný škodca dostal po II. svetovej vojne. Na Slovensku sa prvý raz objavil okolo roku 1946, kedy sa rozšíril až po Žilinu, Detvu a Vranov nad Topľou. V posledných rokoch jeho početnosť stúpa. Vyznačuje sa širokou škálou hostiteľov.
Charakteristickým hostiteľom v mestských oblastiach (parkových drevín) je javorovec jaseňolistý, kde možno pozorovať väčšie množstvo húseníc. Z ovocných drevín napáda hlavne liesku obyčajnú, orech kráľovský, jabloň domácu, morušu bielu, slivku domácu, čerešňu vtáčiu, čerešňu višňovú, hrušku obyčajnú a vinič hroznorodý. K hostiteľom patrí aj chmeľ obyčajný. Drevo poškodených drevín nevyzrieva a stromy sú citlivejšie na zimné mrazy. Na Slovensku sa škodca vyskytuje v teplejších oblastiach na juhu.
Spriadač americký je polyfág a je považovaný za jedného z najvýznamnejším inváznych druhov motýľov. Ide o menšieho bieleho nočného motýľa, ktorého prvá generácia sa rojí v apríli až máji a druhá generácia v auguste až septembri. Imágo je dlhé 9 - 15 mm a má rozpätie krídiel 25 - 36 mm.
Samičky škodcu po kopulácii kladú početné skupiny malých zelenkastých, neskôr šedivých vajíčok na rub listov hostiteľských rastlín. Jedna samička nakladie 400 - 500 vajíčok. Rast malých húseničiek je pomerne rýchly. Vyliahnuté húseničky spôsobujú zo začiatku iba malé nenápadné škody. Húsenice sú chlpaté, žltozelené a môžu dorastať do dĺžky 30 - 45 mm. V štádiu dospelosti sa vyznačujú tmavším pásom na chrbte. Listy bývajú poškodzované húsenicami, ktoré žijú spoločne a neskôr jednotlivo. Najprv vyžierajú do listov okienka, neskôr môžu listy skeletovať. Pozornosť na seba pútajú rozsiahle požerky listov, letorastov aj plodov spôsobené húsenicami. Húsenice spôsobujú holožery, kedy dokážu aj väčší strom zbaviť listov. V dôsledku holožerov sú stromy oslabené a plody nedozrievajú. Obžrané časti stromov obaľujú pomerne nápadnou pavučinou. Tvoria pavučinové hniezda, ktoré môžu dosahovať rozmery 2 m. Proces kuklenia prebieha v trhlinách kôry. Kukly druhej generácie prezimujú v štádiu kukly v úkrytoch na stromoch, plotoch či múrikoch.
Za účinný spôsob ochrany sa považuje mechanická likvidácia pavučinových hniezd spriadača amerického aj s húsenicami. Čiastočne účinný je aj predjarný postrek. V oblasti biologickej kontroly sa uskutočnilo veľa výskumov. Škodca má niekoľko druhov prirodzených nepriateľov, medzi ktorých patria predátory i parazitoidy. Najpoužívanejším antagonistickým organizmom je Bacillus thuringiensis. Pri redukcií populácii spriadača sú predmetom výskumov Beauveria bassiana, Beauveria globulifera, Trichogramma dendrolimi a Steinernema feltiae.
Pri chemickej ochrane počas vegetácie je potrebné upriamiť pozornosť na zasiahnutie čo najmladších húseníc škodcu. Na chemickú ochranu sú povolené viaceré prípravky. Chemická ochrana je potrebná najmä pri premnožení. Spriadač americký bol predmetom záujmu hlavne v 50. a 60. rokoch 20 storočia. V súčasnosti tento druh škodcu je v Európe dobre etablovaný. Už sa nerozširuje a škodí len lokálne. Premnoženie sa vyskytuje na miestach, ktoré sa neošetrujú (stromoradia pri cestách, parky). V pravidelne ošetrovaných oblastiach spriadač americký nespôsobuje významné škody.
Ing. MAROŠ LUČAJ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
