V súvislosti s potvrdeným výskytom invázneho druhu sršňa ázijského v roku 2023 v Maďarsku a v Českej republike je vysoká pravdepodobnosť, že bude v najbližšom čase zaznamenaný aj na Slovensku. Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR preto prosí o spoluprácu pri jeho sledovaní.
Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax) je invázny druh, introdukovaný do Európy pravdepodobne prostredníctvom lodnej dopravy, po prvýkrát spozorovaný v juhozápadnom Francúzsku v roku 2004. Druh prudko zvyšuje svoju populáciu a rýchlo sa šíri najmä pozdĺž vodných tokov. V západnej Európe sa už niekoľko rokov úspešne rozmnožuje. Na Slovensku zatiaľ potvrdený nebol.
Potenciálny výskyt sršňa ázijského je nutné nahlásiť prostredníctvom Systému rýchleho varovania, ktorý je dostupný na webovej stránke ŠOP SR. Vďaka tomu budú ochranári schopní efektívnejšie podchytiť jeho prípadný výskyt a podniknúť kroky na zamedzenie jeho šírenia.
Sršne ázijské sú veľkou hrozbou pre včelárov, pretože až 80 percent potravy druhu tvoria včely (Apis mellifera), ale aj iné druhy hmyzu, ktoré predstavujú vysoký podiel opeľovačov. No hrozbou sú tiež pre ovocinárov, pretože spôsobujú škody i na úrode ovocných drevín a vo viniciach.
Zaujímavosťou je, že sršne stavajú dve hniezda. Jedno jarné menšie si vytvára prezimovaná kráľovná. Keď vychová dostatok robotníc, tak si vybudujú druhé, ktoré sa rýchlo rozrastá a je oveľa väčšie. Poznávacím znamením je vchod zboku (náš sršeň má vchod do hniezda zdola).
Jedným z kľúčových faktorov, ktorý umožňuje sršňom ázijským byť veľmi úspešnými predátormi, je ich schopnosť termoregulácie. Vďaka nej majú ich hniezda konštantnú teplotu približne 30 °C, hoci okolitá teplota je nižšia. Keď dosiahnu teploty v letných mesiacoch maximálne hodnoty, robotnice hniezdo ochladzujú. Prinesenú vodu do hniezda umiestňujú do buniek s plodom a mávaním krídel sa usilujú o výmenu horúceho vzduchu za chladnejší a vlhkejší.
Ako ho spoznám?
Sršeň ázijský je o niečo menší než jeho európsky príbuzný sršeň, má výrazne žlté nohy a sfarbenie na hlave a hrudi je prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na brušku. Kráľovné dosahujú dĺžku 30 mm; samce sú o niečo menšie, merajú 24 mm a ostatné jedince majú okolo 20 mm.
Európske včely sa proti nemu nedokážu brániť. Okrem toho, že znehodnocuje ovocie, predstavuje tiež potenciálnu hrozbu pre alergikov. Sršne v sebe nesú mimoriadne bolestivý a nebezpečný jed. Takže problém môžu mať nielen včelári, ale aj bežní ľudia či dobytok. Sú extrémne dravé a majú rôzne stratégie. Preto je dôležité, aby boli vyškolení nielen naši včelári, ale aj záchranné zložky a samosprávy. Nebezpečenstvo je dnes už reálne blízko a podľa odborníkov je len otázkou času, kedy sa sršeň ázijský vyskytne aj u nás, ak tu už nie je.
Podľa slov odborníkov, na odchyt sršňa ázijského existujú špeciálne pasce. Ide o pasce na monitoring, letáčovú ochranu a pasce na chytanie väčšieho počtu jedincov. Tieto pasce slúžia na vychytanie zvyšku sršňov po zničení hniezda.
