Stále investujú do ľudí, pohody zvierat aj do životného prostredia

Spoločnosť FirstFarms Gabčíkovo ročne vyprodukuje 72 000 ks ošípaných. Zároveň hospodári na 1 600 ha poľnohospodárskej pôdy, stará sa o svojich zamestnancov a zapája sa aj do života mesta.

Počas posledných rokov sa spoločnosť pravidelne umiestňuje na popredných priečkach súťaže Top Agro. Pri opakovaných návštevách podniku môžeme preto zachytiť zmeny, ktoré sa od poslednej návštevy udiali.

Pri tej poslednej, ktorá sa uskutočnila na jeseň minulého roka, bolo na prvý pohľad zrejmé, že strecha starej bioplynovej stanice, ktorá bola v tesnom susedstve farmy a v minulom roku sa ju podarilo pri likvidácii krachujúcej firmy odkúpiť, zmizla. „Bola vo veľmi zlom stave so zastaralou technológiou, ktorá sa už využiť nedala. Predstavovalo to veľmi veľa práce, museli sme vyčistiť zásobníky, boli to tisícky metrov kubických hmoty. Teraz zisťujeme možnosti, ako ich využiť do budúcnosti. Všetko nám však ukazuje na to, že nádrže budeme využívať iba na skladovanie hnoja. Čo sa týka bioplynu, premýšľame nad zelenou transformáciou spoločnosti, chceme vyskúšať jednoduché bioplynové riešenia, ktorými by sme produkovali zelenú energiu iba pre vlastnú spotrebu. Takto budeme schopní zredukovať naše uhlíkové znečistenie prostredníctvom zachytávania metánu a jeho použitia na výrobu elektrickej energie a tepla. Energií na farme spotrebovávame veľa a pokiaľ budeme úspešní v implementácii tohto projektu, na ktorom intenzívne pracujeme, potom budeme na tejto farme na 100 % energeticky sebestační. Už teraz využívame v Gabčíkove fotovoltické systémy, ktoré chceme rozšíriť aj na naše tri satelitné farmy. Plyn bude potrebné nakupovať iba na sušenie obilia.“ hovorí Morten Knudsgaard, konateľ a prevádzkový riaditeľ spoločnosti.

Krmivo využívajú čo najefektívnejšie

Energiu potrebujú dostať ošípané nielen zvonka pre tepelnú pohodu, ale najmä zvnútra vo forme krmiva. Aj tu sa pracuje na zefektívňovaní jeho využitia, čiže menší objem krmiva na produkciu kilogramu mäsa, čo takisto vyplýva na znižovanie uhlíkovej stopy. „Predstavuje to nielen zmenu v receptúre, ale aj stály posun v genetike zvierat. Stále pracujeme na zefektívňovaní produkcie pri zohľadňovaní vplyvov na životné prostredie. Nie sú to žiadne zázraky, je to ťažká práca, ktorá každý rok prináša drobné zlepšenia a tie vedú k lepším výsledkom,“ priblížil M. Knudsgaard filozofiu firmy.

Lepšie výsledky sa prejavujú aj na počte narodených prasiatok na jednu prasnicu za rok, kde aktuálne dosahujú 36 kusov, čo je pre nich zatiaľ uspokojivé, avšak na tomto počte sa nemienia zastaviť: „Máme v pláne zvyšovať aj tento ukazovateľ, preto plánujeme zväčšovať priestor pre prasnice a takisto aj pre odstavčatá až o 60% vybudovaním nových priestorov, čím naplno využijeme naše povolenia na produkciu zo strany životného prostredia, čo je tu, oblasti zdroja pitnej vody, prísne limitované,“ pokračuje riaditeľ a neskrýva ani spokojnosť s cenami aj dopytom, čo im poskytuje dôvod na optimizmus, keďže konkurencia v sektore sa nezvyšuje, skôr naopak, najmä v dôsledku politických reštrikcií pre rozširovanie chovov vo významných producentských krajinách, ktoré obmedzujú nové investície do tohto sektora.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 1/2025

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2025 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down