Výrazným medzníkom pri rozmnožovaní vtákov v ich vývoji je liahnutie, kedy sa končí vývoj vo vajci, t. j. mláďa „príde na svet“ a začína „samostatný život“ s rozdielnym vývojovým stupňom.
U kŕmivých vtákov (spevavce, dravce, holuby, papagáje a iné) sa liahnu na nižšom stupni vývoja (slepé, neoperené, neschopné samostatného pohybu a výživy), t. j. kŕmia ich rodičia. Naproti tomu nekŕmivé vtáky (hrabovce, kurovité, vrúbkozubé, pštrosy a iné) sú po vyliahnutí pohyblivé, pokryté páperím, čulé, schopné samostatné prijímať potravu. Pri vyliahnutí odkázanosť či závislosť mláďat od rodičov (v prevahe kvočky) je rozdielna podľa ich vývoja a schopnosti samostatného života. Uvádzame úlohu kvočky u hydiny, pri vyvedení mláďat:
Kurčatá najskôr reagujú na hlas kvočky už v embryonálnom období. Ešte v škrupine vydávajú nízko nasadené slabé „volanie“, najmä ak sú vajcia ochladené alebo prehriate. Ak sa kurčatá liahnu pri nižšej teplote, vydávajú nízko nasadené hlasy a pri nízkej relatívnej vlhkosti sa rýchlo preruší ich spojenie so škrupinou. Styk s telom kvočky preruší takéto hlasy a kurčatá sa upokoja. Vyliahnuté kurčatá sú lákané sliepkou ku teplu stykom s jej telom, kvákaním a pohybom tela. Volanie je najintenzívnejšie prvý deň po vyliahnutí. Kvočka ich učí žrať, piť, hradovať, vyhýbať sa nepriateľovi vždy za jej prítomnosti. Kurčatá sú veľmi citlivé a vnímavé na učenie medzi 9. až 20. hodinou po vyliahnutí. Náklonnosť kurčiat ku kvočke je neskoršie silnejšia a reagujú na jej hlas, detailne sa orientujú v priestore. Sústreďujú sa pri volaní okolo jej hlavy a tak prijímajú potravu či vodu. Ak sa kurčatá začnú od kvočky rozptyľovať a nereagujú na jej volanie začína sa hniezdo rozpadávať. Hniezdo je základ organizácie kŕdľa a až potom po čiastočnom osamostatnení si kurčatá hľadajú spoločnosť.
Obdobie vodenia kurčiat vyčerpáva kvočku a toto trvá do času, keď kurčatá odmietajú zobať na mieste, kde začala kvočka a začínajú sa vzďaľovať od jej hlavy. Kurčatá naučené samostatnosti majú snahu začleniť sa do kŕdľa, preto hľadajú spoločnosť. V kŕdli sa vytvára určitá „hierarchia“ rozvrstvenie spoločenstva a podriadenie sa určitým spoločenským vzťahom a tolerancii. Kurčatá odchované v izolácii bývajú vylučované z kŕdľa. Utváranie nového kŕdľa je závislé od vzájomnej tolerancie. Kurčatá v kŕdli žerú viac ako pri izolácii. Cudzie kurčatá sú napádané a len ťažko sa začleňujú do kŕdľa.
Viac sa dočítate v článku prof.
Ing. MARTINA HALAJA, CSc. v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 2.
