Medzi hlavné dôvody, prečo dochádza k využívaniu rôznych robotických prvkov na farmách je riešenie nedostatku pracovníkov, zníženie fyzickej námahy a úspora času.
Začlenením dojacich robotov na farmy však vznikol celkom nový spôsob fungovania a organizácie chovu ako vo vzťahu k stajňovému prostrediu a technológii, tak k samotným zvieratám. Napriek tomu, že je v systéme automatického dojenia (AMS - Automatic Milking System) všetka ručná práca s dojnicou počas procesu dojenia nahradená samostatnou technológiou, človek má v celom systéme významnú riadiacu a kontrolnú úlohu.
S tým, ako sa zvyšujú požiadavky na úžitkovosť dojeného dobytka, je nutné zabezpečiť dojniciam odpovedajúcu starostlivosť, ako z hľadiska zdravotného stavu, tak z pohľadu welfare. Medzi ochoreniami, ktoré ovplyvňujú úžitkovosť dojníc sa radia mastitídy, ochorenia končatín a metabolické alebo reprodukčné choroby.
Pre podporu dobrých produkčných výsledkov dojníc a hygienickej kvality nadojeného mlieka je dôležitá riadna starostlivosť o vemeno a kvalitný proces dojenia. Rutinný postup prípravy vemena pred dojením by mal zaistiť stimuláciu vemena k ejekcii mlieka a minimalizáciu rizík kontaminácie mlieka baktériami a nečistotami.
Rozhodnutie, akú starostlivosť o vemeno si personál zvolí, potom súvisí predovšetkým s celkovou úrovňou hygieny chovu a zdravotným stavom stáda či jedinca. Tento výber starostlivosti v procese dojenia možno však uplatniť iba v chovoch, kde je používaný tradičný spôsob dojenia v dojárňach. V prípade posudzovania stupňa znečistenia ceckov a vemena tak dojič môže aktuálne reagovať na mieru znečistenia a individuálne podľa potreby k tomu prispôsobiť očistu, prípadne dezinfekciu mliečnej žľazy.
Viac sa dočítate v príspevku MVDr. Lenky KUDĚLKOVEJ, Ph.D. z FVHE VFU Brno - Ústavu ochrany zvířat, welfare a veřejného veterinárního lékařství - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 2.
