Štátni lesníci hospodária na bratislavskom ostrove Sihoť podľa nových pravidiel. Obnovná ťažba sa bude realizovať šetrne, na malých plochách a nemala by presiahnuť 3 % z celej plochy lesa ročne. Na prvom mieste je ochrana vodného zdroja a kvalita vody. Pribúdať budú pôvodné druhy drevín. Informoval Michal Feik z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
"Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a lužný les a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove," uviedla šéfka MPRV Gabriela Matečná, ktorá v apríli minulého roka požiadala štátny podnik Lesy SR o zastavenie výrubu stromov s cieľom nájsť systémové riešenie.
Lesy SR, ktoré sú v kompetencii rezortu pôdohospodárstva, vysadili minulý rok na ostrove stovky nových stromov, čím zalesnili plochu po predchádzajúcej ťažbe. "Plníme jeden zo sľubov, že namiesto topoľa šľachteného vysádzame autochtónne, teda pôvodné druhy," dodala Matečná.
Starostlivosť o stromy sa na ostrove Sihoť realizuje v osobitnom režime. Drvivú väčšinu plochy (94 %) pokrývajú lesy kategórie osobitného určenia s primárnou vodohospodárskou funkciou, teda nie sú určené na hospodársku činnosť.
Už budúci týždeň, 19. júna, sa začne na ostrove obnovná ťažba. "Bude postupne prebiehať v štyroch porastoch, s plánom ukončenia v auguste, aj s vyvezením všetkej drevnej hmoty," spresnil generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Marian Staník.
"V roku 2017 bude na ostrove Sihoť obnovených 4,14 hektárov (ha), čo je 2,8 % plochy lesných pozemkov. Súčasné suché, nízkozrážkové obdobie chceme využiť na šetrnú ťažbu. Obnova vyťažených plôch začne bezprostredne po poťažbovej úprave na jeseň tohto roka," doplnil.
Rezort pôdohospodárstva podľa Feika plní aj ďalší zo sľubov, ktoré dal verejnosti. Vo všetkých prípadoch pôjde o maloplošnú obnovnú ťažbu, konkrétne o plochy o výmere 1,00 ha, 1,10 ha, 0,84 ha a 1,20 ha. Z celkovej ťažby pripadá na topoľ šľachtený 92,34 %, čo je dôkazom jeho postupného výberu a nahradenia novou výsadbou pôvodných, domácich druhov drevín.
Ostrov Sihoť sa na účely zásobovania pitnou vodou využíva od roku 1886, konkrétne zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je na ňom ťažená voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v celej strednej Európe. V súčasnosti sa na Sihoti nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní. Zároveň sa tam nachádza 148 kontrolných vrtov. Na ostrove platí pásmo hygienickej ochrany prvého stupňa.
(tasr)
