Významnými škodcami ovocných drevín v našich podmienkach sú druhy z čeľade štítničkovité. Najvýznamnejším druhom je štítnička nebezpečná, pretože v našich podmienkach môže mať až dve generácie v priebehu roka. Okrem nej sa u nás vyskytuje aj štítnička čiarkovitá.
Pôvodnou oblasťou výskytu štítničky nebezpečnej je Amerika. Predpokladá sa, že do Európy sa škodca dostal v 40. rokoch 20. storočia. Hostiteľmi sú všetky ovocné stromy, najmä jabloň domáca, hruška obyčajná, slivka domáca, broskyňa obyčajná a čerešňa vtáčia. Z kríkov sa najčastejšie vyskytuje na ríbezli červenej.
K prvému zvliekaniu lariev dochádza v apríli, druhému v máji. Dospelce sa objavujú zvyčajne v máji. Koncom mája a začiatkom júna samičky rodia larvy novej generácie, pričom jedna samička rodí v priebehu šiestich týždňov 70 - 160 lariev. Niektoré zdroje uvádzajú, že v prípade optimálnych podmienok sa toto číslo môže vyšplhať až na 400 lariev. Samičky druhej generácie sa môžu objaviť už v júli. Larvy, ktoré sa liahnu v auguste, prezimujú ukryté pod čiernym štítkom. Napadnuté konáriky stromov môžu uschýnať v dôsledku cicania a pôsobenia jedovatých slín, ktoré štítnička nebezpečná produkuje. Ak pestovateľ nezasiahne, môže bez chemickej ochrany dôjsť v priebehu 2 - 3 rokov k postupnému úhynu celého stromu. Významné škody môžu vznikať v škôlkach. Pri napadnutí dochádza k spomaleniu rastu, hynutiu jednotlivých púčikov a vetvičiek a neskôr aj k praskaniu kôry.
Popraskaná kôra stromov, na ktorej sa nachádzajú štítky škodcu, sú príznakom štítničky čiarkovitej. Napadnuté miesta vysychajú a v niektorých prípadoch môžu aj odumierať. Tento druh štítničky preferuje okrem ovocných druhov aj lesné a okrasné dreviny. Rovnako napáda hrušku obyčajnú, jabloň domácu, čerešňu vtáčiu a slivku domácu. Štítnička čiarkovitá cicia na kôre konárov, kmeňov, letorastov, no na plodoch sa vyskytuje iba výnimočne. Následkom cicania sú usychajúce vetvičky, niekedy i uschnutie celého stromu. Stromy zle rastú a zhoršuje sa aj kvalita plodov. Škodca obľubuje hlavne zanedbané a staršie sady. K prezimovaniu dochádza pod štítkom mŕtvych samičiek na konároch ovocných stromov. V čase, keď priemerné denné teploty dosiahnu viac ako 8 °C (apríl – máj, podľa nadmorskej výšky), dochádza k liahnutiu lariev. Tie sa rozliezajú po vetvičkách, pričom po dvoch dňoch sa priciciavajú na kôru a vytvoria belavý pretiahnutý štítok. Samičky sa objavujú v júli, vajíčka kladú v auguste až septembri a následne uhynú (samička nakladie 50 - 100 vajíčok). V porovnaní s predchádzajúcim škodcom má štítnička čiarkovitá v našich podmienkach iba jednu generáciu za rok.
Ak sa chceme vyhnúť prítomnosti oboch štítničiek na pestovaných stromoch, je potrebné nakupovať zdravý rastlinný materiál. Na jar je vhodné použiť olejové emulzie, s ktorými bojujeme proti larvám štítničiek. Takáto ochrana sa pri štítničke čiarkovitej odporúča robiť vtedy, keď vajíčka začínajú tmavnúť a objavujú sa pohybujúce larvy. V prípade, že spozorujete silný výskyt, môžete vykonať opakované ošetrenie zhruba o ďalšie dva týždne. Za najvhodnejší termín ochrany stromov proti štítničke nebezpečnej je obdobie medzi zväčšovaním sa pukov a otvorením pukov. V priebehu leta sa môžu používať aj systémové insekticídy, ktoré sú založené na požiadavke, aby čo najviac účinnej látky v čo najkratšom čase preniklo do ošetrovanej rastliny. V SR sú povolené prípravky s účinnými látkami acetamiprid (do jabloní prípravok Carnadine a do kôstkovín prípravky Gazelle, Mospilan 20 SP a Yoroi) a spirotetramat (do jabloní prípravok Movento 100 SC).
Proti obom škodcom je možné využívať aj biologickú ochranu pomocou parazitoidov, ktoré čiastočne môžu znížiť veľkosť populácie (proti štítničke nebezpečnej slúžia napr. Prospaltella perniciosi, lienky z rodu Chilocorus; blanokrídle druhy z rodu Aphytis (aj proti štítničke čiarkovitej)).
Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
