Jozef Šumichrast, podpredseda SPPK, Jozef Ridzoň, ornitológ, člen SOS/BirdLife Slovensko, Maroš Kminiak, predseda zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend a Lukáš Hríbik, konzultant a špecialista na podávanie priamych platieb zo spoločnosti Agro evidencia v panelovej diskusii priniesli svoje názory a skúsenosti na kľúčovú otázku: „Je Strategický plán nastavený dobre pre splnenie vytýčených cieľov? Ak nie, aké najväčšie medzery sa pri jeho implementácii objavili a ako vybrané nástroje zmeniť? Aké sú z toho poučenia do budúcnosti? Čo treba na poľnohospodárskej politike opraviť?“
Nevieme, kam sa chceme dostať
Panelisti svorne kritizovali oneskorenia v príprave a schvaľovaní SP aj súvisiacej legislatívy, nesúlad s potrebami praxe, zvýšenie byrokratickej záťaže namiesto jej zníženia, znásobenie počtu kontrol aj nedostatok informácií, množstvo nejasností a vznikajúce nedorozumenia. Napriek tomu, že sa SP pripravoval na akademickej pôde v spolupráci s praxou – boli vytvorené pracovné skupiny k jednotlivým témam, podľa Jozefa Šumichrasta pri realizácii nastali problémy. Následne boli potrebné viaceré modifikácie SP, ktoré ho postupne upravujú tak, aby bol lepšie prispôsobený potrebám a požiadavkám praxe.
„Dlhodobo nám chýba strategický dokument, ktorý by definoval, kam by sme sa chceli dostať a aby sa aj odpočítavalo jeho plnenie. Strategický plán by mal tomu byť nápomocný. Zameriavame sa skôr na formu ale obsah uteká a cieľ je v nedohľadne,“ povedal. M. Kminiak toto tvrdenie podporil: „Mali by sme si povedať, čo je priorita. Ak je cieľom robiť biznis, tak podporujme veľké podniky. Ak je cieľ podporovať zamestnanosť, podporujme vytváranie pracovných miest. Ale musíme mať jasný cieľ, ktorý sa nemôže každú chvíľu meniť. Keď sme vstupovali do EÚ, museli sme diverzifikovať a vytvárať pracovné miesta, vybudovať penzión, bitúnok, predajňu. Dnes nám tých zamestnancov vyhadzujú zo systému.“
Všetko padá na byrokracii
Počas prípravy Strategického plánu bolo jedným z hlavných bodov zjednodušovanie a znižovanie byrokracie. Aký je výsledok, vieme všetci. Diskutujúci sa tejto téme venovali podrobnejšie: „Zjednodušenie? Presne naopak. Byrokracia je ešte väčšia, mnohé veci sú tam len z politických dôvodov,“ povedal L. Hríbik a upresnil: „Napríklad stropovanie je u nás nastavené tak, aby sa takmer nikoho netýkalo. Je však okolo toho veľa byrokracie, dokladov. Všetko má veľa podmienok, hlavne z pohľadu priamych platieb. A či je za touto komplikovanosťou európska legislatíva alebo národná? Do veľkej miery vychádza z európskych nariadení. Avšak napríklad implementácia ekoschém aj definícia aktívneho farmára je vypracovaná na národnej úrovni a tu to ide dokonca v rozpore s európskymi nariadeniami. Máme reálny problém s formalistickým prístupom PPA k administrácii žiadostí. Prístup PPA by mal byť proklientský hlavne pri takej veľkej zmene, akú SP priniesol a nie že ‚splnil nesplnil, ak nie, tak ide sankcia‘.“
Byrokracia obmedzuje aj napĺňanie environmentálnych cieľov. J. Ridzoň upozornil na to, že napríklad v prípade ochrany dropa veľkého sa podarilo zacieliť opatrenie tak, že sa zapojili aj veľké podniky. Celé to podľa neho padá na byrokracii a ťažkej komunikácii s PPA. „Sľubovali nám zníženie kontrol a ony sa v konečnom dôsledku zdvojnásobili. Doteraz máme členov, ktorým neboli vyplatené dotácie napríklad na agrolesnícke opatrenia a to sa netýka len malých podnikov, ale aj veľkých,“ poznamenal M. Kminiak.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 27
