Chovatelia hospodárskych zvierat čelia mnohým výzvam, vrátane kŕmenia, manažmentu, chorôb a environmentálnych podmienok. Zmeny v prostredí, najmä tepelný stres, ovplyvňujú úroveň pohodlia, ktorá následne ovplyvňuje produkciu a reprodukciu.
Tepelný stres u prežúvavcov vzniká v dôsledku nerovnováhy medzi rýchlosťou rozptylu tepla a vystavením teplu z rôznych zdrojov. Vonkajšie zdroje zahŕňajú faktory prostredia ako sú teplota, vlhkosť, slnečné žiarenie, rýchlosť vetra, smer vetra a ich ukazovatele, zatiaľ čo vnútorné zdroje tepla zahŕňajú metabolizmus. Prežúvavce s vysokou produkciou spotrebujú viac krmiva, takže vyššia rýchlosť metabolizmu produkuje viac vnútorného tepla, kvôli čomu sú tieto zvieratá náchylné na tepelný stres.
Nutričné intervencie
Vo svete boli zvolené rôzne stratégie na zmiernenie tepelného stresu. Nutričné intervencie boli vhodnými a udržateľnými možnosťami. Existuje množstvo živín/zložiek krmiva, ktoré môžu pomôcť pri zmierňovaní tepelného stresu u prežúvavcov. Doplnenie krmiva pre prežúvavce kŕmnymi aditívami, minerálmi, vitamínmi, antioxidantmi a vyváženie hladiny energie a bielkovín v krmive, riadenie spôsobu kŕmenia a frekvencie kŕmenia sú súčasťou riešenia na poskytnutie úľavy od účinkov tepelného stresu.
Tepelný stres je jednou z najväčších výziev pre globálny živočíšny priemysel, pretože zvýšená teplota a vlhkosť prostredia ohrozujú produkciu zvierat počas leta, čo vedie k ekonomickým stratám. Nedávny nárast výskytu vĺn horúčav, ktoré sa v dôsledku klimatických zmien tiež stávajú závažnejšími a dlhšie trvajúcimi, však ešte viac zvýrazňuje problém tepelného stresu.
Ekonomické straty spojené s tepelným stresom sú priame v dôsledku straty produkcie a života zvierat a nepriame v dôsledku nižšej kvality produktov, zlého zdravia a zlých životných podmienok zvierat. Zdravie zvierat je ovplyvnené v dôsledku narušených imunitných reakcií a zvýšenej produkcie reaktívnych foriem kyslíka a/alebo nedostatku antioxidantov počas tepelného stresu, čo vedie k nerovnováhe medzi oxidantom a antioxidantmi a následnému oxidačnému stresu. Výskum za posledných 20 rokov dosiahol čiastočný úspech v pochopení zložitosti vplyvov tepelného stresu na oxidačný stres a imunitné reakcie a vo vývoji intervencií na zmiernenie vplyvov tepelného stresu, zlepšenie imunitných reakcií a zdravie hospodárskych zvierat.
Monitorovanie podmienok
Pochopenie tepelného stresu, príprava naň a pohľad na možnosti ako ho zmierniť, pomôže udržať stabilnú produkciu cez letné obdobie. Suchostojace kravy a dojnice sú citlivé na vysoký index teploty a vlhkosti. Vo výskume existujú rozdiely v prahových hodnotách tohto indexu, kedy dochádza k tepelnému stresu. Hodnota indexu teploty a vlhkosti vyššia ako 68 znamená, že tepelný stres môže znížiť príjem krmiva, zmeniť kŕmenie, ohroziť zdravie zvierat, znížiť produkciu mlieka a ovplyvniť reprodukčnú výkonnosť.
Aktívny prístup môže pomôcť udržať pohodlie dobytka pred tepelným stresom. Monitorovanie podmienok a rozpoznanie symptómov tepelného stresu môže pomôcť farmárom nasmerovať ďalšie kroky na zmiernenie účinkov. Nielen teplota a vlhkosť, ale aj vek, plemeno, štádium produkcie a hmotnosť môžu spôsobiť, že dojnice sú náchylnejšie na tepelný stres.
V niektorých prípadoch môžu byť indikátory tepelného stresu prehliadnuté. Je potrebné sledovať zmeny v správaní zvierat: či kravy využívajú alebo sa vyhýbajú maštaliam, ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu, ako aj maštaliam, v ktorých je menší pohyb vzduchu, polihovanie, státie, zvýšené zhlukovanie zvierat a podobne. Ďalej treba venovať pozornosť aj frekvencii príjmu krmiva, spotrebe krmiva, sledovať frekvenciu prežúvania, dýchanie zvierat. Akákoľvek odchýlka v správaní v porovnaní so správaním počas chladnejšieho počasia môže byť skorým znakom toho, že ich fyziologický a metabolický systém je ohrozený tepelným stresom.
Viditeľné príznaky tepelného stresu
Medzi viditeľné príznaky tepelného stresu patrí zvýšené dýchanie, potenie, lapanie po dychu, nepokoj, zdržovanie sa v blízkosti vodných žľabov, znížená celková aktivita, nižší príjem krmiva a znížená produkcia mlieka. Tabuľka ukazuje na rôzne úrovne tepelného stresu a ich vplyv na fyziológiu dojníc.
Tepelný stres môže vážne ovplyvniť gastrointestinálny trakt dojnice. U zvierat postihnutých tepelným stresom sa môže vyvinúť tzv. „deravé črevo“, čo je zvýšená priepustnosť črevných buniek. Bariérová funkcia je súčasťou obranného systému zvierat a je navrhnutá tak, aby zabránila vstupu patogénov a toxínov do obehového systému. Infiltrácia týchto molekúl do krvného obehu zvyšuje zápalový stav zvierat a môže potenciálne viesť k sepse.
Rôzne úrovne tepelného stresu a ich vplyv na fyziológiu dojníc:
Úroveň tepelného stresu | Index teploty a vlhkosti (TVI) | Dýchanie (dychov za minútu) |
Telesná teplota(°C) |
Žiadny tepelný stres | ˂ 68 | 40 - 60 | 38,6 - 39,17 |
Mierny | 68 - 71 | 60 - 75 | 39,17 - 39,44 |
Mierny až stredne ťažký | 72 - 79 | 75 - 85 | 39,44 - 40,00 |
Stredne ťažký až ťažký | 80 - 90 | 85 - 100 | 40,00 - 40,55 |
Ťažký | 91 - 99 | 100 - 104 | ˃ 40,55 |
Viac sa dočítate v príspevku doc. Ing. MÁRIE CHRENKOVEJ, CSc. a Ing. ZUZANY FORMELOVEJ, PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra - Odboru výživy a malých hospodárskych zvierat - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.