Na ovocných a okrasných listnatých drevinách, najmä na hruškách, jabloniach, ružiach či hlohoch, výnimočne môžu škodiť aj chrobáky z rodu šupináčikov.
K nim patrí hlavne šupináčik obyčajný a šupináčik hodvábny. U nás sú bežne rozšírené vo všetkých oblastiach. Chrobáky sa koncom jari sústreďujú na koncové listy letorastov, pokiaľ sú ešte zvinuté, a od okrajov obžierajú listovú čepeľ.
Larvy šupináčikov sa vyvíjajú v pôde, kde obžierajú korienky rozličných drevín bez toho, aby ich nápadnejšie poškodili. Chrobáky sú dlhé 5 - 6 mm, objavujú sa na jar a sťahujú sa na pučiace alebo vypučané púčiky. Šupináčik hodvábny je o niečo väčší ako šupináčik obyčajný. Chrobák je čierny, na povrchu tela je však súvislo pokrytý kovovozelenými šupinkami. Okrem jabloní obžiera aj listy hrušiek, čerešní, sliviek a veľa druhov okrasných rastlín, z nich osobitne ruže. Škody spôsobené šupináčikmi nikdy nebývajú významné pre tvorbu úrody, i keď sú niekedy dosť rozsiahle. Nápadné býva najmä sústreďovanie väčšieho počtu chrobákov, niekedy i niekoľko desiatok, na koncoch letorastov.
Ochranné opatrenia môžu prichádzať do úvahy najmä v ovocných škôlkach, kde škody na mladých stromčekoch môžu byť významnejšie. Osobitne proti nim nie je povolený žiadny insekticíd, avšak sú dobre zasiahnuteľné prípravkami autorizovanými proti cicavým a žravým škodcom, ktorými sú Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50, Dinastia (všetky s účinnou látkou deltamethrin) a Neemazal T/S (účinná látka azadirachtin) alebo proti húseniciam Karate Zeon 5 CS a Ninja Zeon 5 CS (oba s účinnou látkou lambda-cyhalothrin). Ošetrenie má význam po zistení silnejšieho výskytu a väčších poškodeniach listov.
K menej známym škodlivým druhom ovocných stromov patria aj štetinavec trnkový a štetinavec orechový.
Štetinavec trnkový je bežne rozšírený škodca marhúľ, jabloní a hrušiek, ale aj dubov, vŕb, jelší, prípadne aj smreka a borovice. Húsenice vytvárajú na púčikoch netypické požerky, neskôr obžierajú listové čepele. Prezimujú vajíčka nakladené na povrchu zámotku, z ktorého sa vyliahla samička, ktorá bola ihneď po vyliahnuté oplodnená a po nakladení vajíčok uhynula. Miestom pre vajíčka bývajú najčastejšie pazuchy konárikov; býva ich až niekoľko sto v jednej skupine. Vajíčka sú okrúhle so stlačeným vrcholom, sivožltej farby, 0,4 mm veľké. Na jar sa liahnu húseničky, ktoré sú neskôr značne chlpaté a pestro sfarbené. Dospelé sú dlhé až 40 mm. Zakukľujú sa väčšinou v júli. Motýlie samčeky veľmi dobre a svižne lietajú, naopak samičky majú zakrpatené krídla, nelietajú a aj pri lezení sa pohybujú veľmi pomaly. V auguste sa objavuje druhá generácia húseníc, ktoré sa na jeseň zakukľujú. Vyliahnuté motýle ešte pred začiatkom zimy kopulujú a samičky nakladú vajíčka a uhynú.
Štetinavec orechový žije najmä na orechoch, ale aj na jadrovinách, kôstkovinách, lieskach, brezách, hraboch a iných listnatých stromoch. Húsenice sú na pohľad pekne sfarbené, žijú jednotlivo na listoch a živia sa listovými čepeľami, letorastami a mladými plodmi. Výnimočne môžu spôsobiť holožer. Prezimuje v štádiu kukly v rozličných úkrytoch. Motýle sa liahnu koncom mája až začiatkom júna. Samičky kladú guľaté asi 1 mm veľké vajíčka sivej farby na kmene stromov. Po dvoch týždňoch sa liahnu húseničky, ktoré sa živia listami. Na jeseň sa zakukľujú a prezimujú.
Špeciálna ochrana iba proti štetinavcom sa nerobí, pretože bežne ošetrované sady nebývajú poškodzované týmito škodcami.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
