Po 80 rokoch špecializovaná agentúra Organizácie Spojených národov (OSN) prichádza s témou „Ruka v ruke za lepšie potraviny a lepšiu budúcnosť“. Zdôrazňuje, že cieľ odstránenia hladu a podvýživy možno dosiahnuť len globálnou spoluprácou naprieč sektormi aj generáciami.
Cieľom kampane je poukázať na nerovnováhu medzi hladom v niektorých častiach sveta a rastúcou mierou obezity a plytvania potravinami v iných regiónoch. Podľa FAO jeden z 12 ľudí na svete stále trpí hladom, klimatická zmena, geopolitické konflikty a rast cien potravín problémy neustále prehlbujú. Dosiahnutie potravinovej bezpečnosti vyžaduje koordinované medzinárodné úsilie a cielené investície na miestnej úrovni. Jednu z hlavných kampaní nesie Svetový deň výživy.
FAO očakáva kolektívnu účasť vo viac ako 150 krajinách sveta. „Kroky, ktoré dnes podnikáme, priamo ovplyvnia budúcnosť. Musíme vyrábať viac s menšími zdrojmi. Pracujme na budúcnosti, ktorá bude spravodlivejšia a udržateľnejšia,“ zdôraznil Qu Dongyu, generálny riaditeľ FAO.
Len v Európskej únii skončia ročne desiatky miliónov ton potravín v odpade. Mrhanie dosahuje v globálnom ponímaní gigantické rozmery. Podľa aktuálnych štatistík OSN vo svete sa približne 13,2 percenta potravín stratí ešte len v procese medzi zberom/odberom a malopredajom. Odhadom až 19 percent z celkovej produkcie skončí ako odpad v domácnostiach, reštauráciách či obchodoch.
Na základe údajov FAO sa po pandémii svetový hlad síce postupne znižuje (z 8,7 % svetovej populácie v roku 2022 na 8,2 % v roku 2024), napriek tomu viac ako štvrtina populácie (takmer 2,3 miliardy ľudí) zažila vlani miernu alebo vážnu potravinovú neistotu. Čo je ešte alarmujúcejšie, len 34 % detí vo veku šesť až 23 mesiacov spĺňa minimálne výživové štandardy v oblasti príjmu vitamínov a minerálov. V EÚ podľa dát Eurostatu ide o približne 42 miliónov ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň.
Potravinovú istotu, resp. bezpečnosť predstavuje dostatok kvalitných a výživných potravín, aby sa najmä deti a mladí ľudia mohli normálne vyvíjať a viesť zdravý život. Naopak, chronický potravinový nedostatok zdravému a aktívnemu životu bráni. Akútna potravinová neistota predstavuje extrémny stav, keď nedostatok vhodnej stravy ohrozuje samotné životy.
Rastúca svetová populácia potrebuje viac potravín ako kedykoľvek predtým, no ozbrojené konflikty a inflácia zvyšujú ich ceny. Podľa agentúry OSN najväčšie bremeno nesú ekonomiky s nízkymi príjmami. Najviac ohrozené sú suché oblasti Afriky a horské regióny Ázie a Južnej Ameriky. V roku 2024 vzrástol počet podvyživených v Afrike o viac ako 20 % a v západnej Ázii o 12,7 %.
Zmena klímy už teraz ovplyvňuje zdravie plodín a úrodu – stúpajú teploty, pribúdajú extrémne výkyvy počasia a menia sa zrážkové vzorce. Produkcia potravín a poľnohospodárska výroba sú priamo ovplyvnené klimatickou zmenou, ktorá môže do roku 2050 znížiť úrodu plodín až o 35 %. Tento pokles by mohol zvýšiť podvýživu v ohrozených komunitách zrejme o ďalších 20 %. Situáciu ďalej prehlbujú geopolitické napätie a pretrvávajúca inflácia.
Poľnohospodárstvo zostáva jadrom úsilia o potravinovú bezpečnosť. Podľa najnovšej správy OSN o cieľoch udržateľného rozvoja dosiahli verejné výdavky na poľnohospodárstvo v roku 2023 rekordných 700 miliárd dolárov, čo predstavuje priemerný ročný rast o 2 % od roku 2015. V menej rozvinutých krajinách však tvorí tento sektor iba 4 % verejných výdavkov, hoci sa na HDP podieľa približne 18 %. Nápor necíti len poľnohospodárstvo – rybolov a akvakultúra sú čoraz viac ohrozené klimatickými zmenami, znečistením a nadmerným lovom.
(tasr)
