Tatranské bystriny oživí nová generácia pstruhov. Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) zarybnili vodné toky na Orave a v najbližších dňoch sa chystajú pokračovať aj v ďalších častiach Tatranského a Pieninského národného parku. Rovnako ako po minulé roky i teraz plánujú vysadiť 60.000 kusov násad pstruha potočného. TASR o tom informovala koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová.
Zatiaľ čo vlani začali so zarybňovaním na Podbanskom, tento rok dostala podľa jej slov prednosť Orava. Prvých približne 15.000 kusov násad pstruha potočného vypustili pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej v lokalitách Drvič, Poloma, Volarisko, Sivý potok, Klin, Blatná, Mihulčie, Tichá a Bobrovecký potok, ktoré sa nachádzajú v ochranných obvodoch Zverovka a Habovka.
"V porovnaní s centrálnou časťou Tatier boli na Orave vhodnejšie podmienky, preto sme začali práve tam. Voda v potokoch totiž musí mať približne rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok,“ vysvetlil Peter Kriššák, vedúci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej.
V tomto období vypustia do vodných tokov na území, ktoré majú vo svojej správe, celkovo 60.000 násad pstruha potočného. Spolu s nimi pribudne aj okolo 5000 lipňov tymianových, ktoré vo Východnej priebežne vysádzajú do vôd Bieleho Váhu. Z tatranských bystrín, kde majú ryby ideálne životné podmienky, sa podľa Kriššáka postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.
"Zarybňovanie tatranských tokov má svoje opodstatnenie. Aj takýmto spôsobom sa snažíme udržiavať populácie pôvodných druhov rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti," povedal Kriššák.
Vo Východnej okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových chovajú aj pstruhy dúhové, hlavátky, čereble, mreny, sivone, podustvy či hlaváče.
(tasr)
