Pleseň sivá spôsobuje všeobecne hnitie plodov mnohých plodín vrátane hrozna. I keď patrí medzi saprofyty, teda rozkladá iba neživé pletivá, je zároveň aj príležitostným parazitom, teda dokáže poškodzovať aj niektoré živé pletivá a živiť sa nimi.
Vo vinohradoch podporuje jej šírenie najmä uzavretá poloha vinohradu, hustý spon, nevzdušné vedenie, nevykonanie vyplievania, poškodenie bobúľ ľadovcom alebo fyziologickým popraskaním, nadmerné zaťaženie krov úrodou a prehnojenie dusíkom. Veľmi nebezpečné je vlhké a teplé počasie, ktoré nasleduje po dlhšej perióde sucha.
Najkritickejšie je obdobie od druhej polovice augusta do prvej polovice septembra, kedy intenzívne a časté zrážky môžu spôsobiť kalamitné šírenie. Potreba ošetrenia proti hnilobe je však značne diskutabilná. Pri suchom počasí počas leta a následne vlhkej jeseni (napr. roky 1995, 1996, 1998 a 2001) je účinnosť ošetrenia nízka. A naopak, pri vlhkom lete a suchej jeseni je ošetrenie v podstate nepotrebné. Predošlé tvrdenie sa opiera najmä o praktické pozorovania v teréne.
Naopak, zasa metodiky signalizácie majú pomerne „mäkké“ podmienky na určenie šírenia plesne sivej. V nich sa totiž udáva, že na splnenie predpokladov je potrebné, aby počas júna až júla bolo aspoň jedno neprerušené obdobie s intenzívnejšími zrážkami, to znamená v našich podmienkach približne 45 - 60 mm zrážok počas súvislých 3 týždňov. K tomu potom stačí kedykoľvek jeden týždeň so zrážkami 15 - 20 mm. Uplynulý júl a na strednom a východnom Slovensku aj prvé dve dekády augusta tieto podmienky prakticky splňovali počas celého obdobia, pretože celkove spadlo vo väčšine vinohradníckych oblastí okolo 110 mm zrážok, lokálne aj oveľa viac (okolo 200 mm). Bude zaujímavé sledovať ďalší priebeh počasia a výskyty tejto choroby na jeseň.
Viac sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 36.
