Ešte pred niekoľkými rokmi prevládali pri zakladaní porastov jarných plodín technológie vychádzajúce z klasického obrábania pôdy na jeseň s orbou a následnou jarnou predsejbovou prípravou vykonávanou v oddelených pracovných operáciách. S rozvojom moderných technológií obrábania pôdy, kde je jesenná orba často nahrádzaná kyprením na rôznu hĺbku a minimalizačných technológií jarnej prípravy pôdy, ktoré sú charakteristické predovšetkým združovaním niekoľkých pracovných operácií, došlo k zmene používaných technológií, ako aj strojov využívaných pri zakladaní porastov jarín.
Vďaka tomu nastala výrazná racionalizácia práce s priaznivým dopadom na hodinovú výkonnosť strojov a samozrejme aj na oblasť nákladov na jednotlivé pracovné operácie. Racionálne zakladanie porastov je teda využitie všetkých predností pôdoochranného a minimálneho systému obrábania pôdy spolu so zásadami precízneho poľnohospodárstva tak, aby bol založený plne produktívny porast. V podstate nejde o jednotlivé oddelené pracovné operácie, ale o ucelenú technológiu založenia porastu, ktorá rešpektuje tri dôležité hľadiská:
- vytvorenie kvalitného osivového lôžka pre osivo,
- využitie faktora času, teda dodržanie optimálneho termínu, a to ako z hľadiska plodiny, ako aj z hľadiska pôdnej zrelosti,
- úsporu pohonných hmôt, pracovného času i priamych nákladov.
Praktici vedia, že správne osivové lôžko je tvorené dvoma pôdnymi vrstvami - spodnou uľahnutou, na ktorej má byť osivo uložené, a vrchnou kyprou vrstvou, ktorou má byť osivo zahrnuté.
Všeobecne sa hovorí „tvrdá postieľka a mäkká perinka“. Nové technológie zakladania porastov zaručujú znižovanie utuženia pôdy predovšetkým obmedzením počtu prejazdov po poli v jarnom období, kedy je pôda na utuženie veľmi citlivá.
Viac v RN č. 47
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK, CSc.
Slovenská poľnohospodárske univerzita, Nitra
