Rozhodujúci podiel na produkcii repky – kapusty repkovej pravej má použitá technológia pestovania. Veľmi záleží, aké opatrenia budeme realizovať na vyváženie a zmiernenie množstva vonkajších vplyvov, a do akej miery sa nám podarí správnymi odbornými rozhodnutiami eliminovať ich nepriaznivé dôsledky. V ostatných rokoch sa stále častejšie prejavuje pri sejbe vplyv sucha, ktoré spôsobuje nevzídenie rastlín, alebo ich medzerovitosť. Sucho stresuje rastliny nie iba pri vzchádzaní, ale niekedy aj počas vegetácie. Uškodiť môže aj nadbytok zrážok, najmä pri plytkom obrábaní pôdy. Rozvoj koreňov je potom obmedzený a to na úkor listov. Problémy spôsobuje aj dlhá teplá jeseň, ktorá podporuje nadmerný vývin porastov pred nastávajúcou zimou. V nadväznosti na tento stav je nutné ešte v jeseni riešiť hlodavce a škodce.
Repka ako kvalitná predplodina
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je repka olejka kvalitná predplodina. Repka olejka sa vysieva ako prvá ozimná plodina už v polovici augusta a už po vzídení kryje polia cez celú zimu. Disponuje mohutným koreňovým systémom. Až 85% koreňovej hmoty repky sa nachádza v orničnej vrstve pôdy. Dostatočné prekorenenie pôdy spôsobuje, že repkou sú dobre viazané živiny a je znížená možnosť ich strát vyplavovaním. Repka obohacuje pôdu o veľké množstvo rastlinných zvyškov, čím zlepšuje pôdnu štruktúru. Táto skutočnosť sa následne prejaví pri dobre zapojenom poraste následných plodín. Pozemky po repke majú lepšiu akumulačnú kapacitu pre dažďovú vodu, čím sa obmedzuje vodná erózia pôdy. Repka vegetuje na poli skoro až jedenásť mesiacov v roku, teda najdlhšie z jednoročných plodín. Pôda je dlhú časť roka pokrytá vegetáciou, čím sa výrazne obmedzuje aj rast burín a celková erózia. Aby sme mohli na tom istom poli znovu pestovať repku, odporúča sa odstup od predtým pestovanej repky minimálne štyri roky a to aj v prípade výsevu odrôd a hybridov novej generácie. Dodržať túto požiadavku je v súčasnosti problematické, keďže osevná plocha repky, hlavne v prípade menších pestovateľov, narástla. Ak neberieme ohľad na dodržiavanie týchto agrotechnických pravidiel, máme zvýšené náklady na chemickú ochranu porastov. Repka je v našej osevnej štruktúre vynikajúcou predplodinou pre obilniny.
Príprava osivového lôžka
Najdôležitejšou požiadavkou pri predsejbovej kultivácii pôdy je rovnomerne hlboké, drobnohrudkovité osivové lôžko. Drobnosemenná repka jednoznačne rýchlo a kompletne vzchádza len v drobnozrnnej štruktúre pôdy. Na zoraných pôdach je príprava osivového lôžka najmä v suchej jeseni náročnejšia. Je mylný názor, že úrodnosť pôdy sa zvyšuje jej kyprením a drobením. Na degradovaných pôdach s nízkym obsahom humusu pri nedostatku biologickej aktivity, sa hlbokým obrábaním (orbou) tento stav ešte len zhoršuje. Do pôdy sa dostáva vzduch, čím sa odbúrava (okysličuje) organická hmota. Hlboko prekyprené a obrátené pôdy sú aj náchylné na eróziu. Pôdy s minimálnym obsahom organickej hmoty strácajú tiež schopnosť hospodáriť so zrážkovou vodou. Pri nedostatku vody tak dochádza následne k zníženiu efektívnosti využitia aplikovanej výživy porastov a zhoršeniu odolnosti porastov ku škodlivým činiteľom. Bezorbové technológie sú vhodné v lokalitách, kde sú pôdy ťažké náchylné na tvorbu hrúd a za sucha. V suchých oblastiach, kde treba šetriť pôdnou vlahou, je najlepším riešením pásové obrábanie pôdy (strip till ). Pôda nie je skyprená celoplošne, ale len v úzkom páse. V jednej pracovnej operácií môžeme vytvoriť osivové lôžko, pohnojiť pod pätu a vysiať osivo. Pre všetky technológie platí, že pôdu je nutné skypriť do dostatočnej hĺbky, aby repka mohla vytvoriť hlboký kolový koreň. Tak je schopná počas vegetácie lepšie odolávať suchým obdobiam. Pôdu zbytočne nepresušujme. Minimalizujme operácie spojené s prípravou pôdy pred sejbou. Každý prejazd znamená stratu pôdnej vlhkosti. Na povrchu nesmú zostať veľké pozberové zvyšky a hrudy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
