Pri výžive hovädzieho dobytka je dôležité zabezpečiť pre zvieratá dostatočné množstvo objemu krmiva (sušiny) a kvality (energie a bielkovín) počas celého roka. Ak sú zvieratá ustajnené, ich výživa je založená výlučne na konzervovaných krmivách.
V podhorských a horských oblastiach, ale aj v stredných polohách tvorí dôležitú súčasť kŕmnych dávok trávna siláž. Je rozdiel, či je siláž vyrábaná z trávnych porastov intenzívne pestovaných na ornej pôde, alebo z trvalých lúk a pasienkov. Pri intenzívnom pestovaní môžu trávy dokonale využiť svoj potenciál a poskytnúť hodnotné krmivo s vysokým obsahom dusíka aj netto energie. Ide väčšinou o výkonné mätonohy, alebo ich miešanky so vyšľachtenými kostravovitými hybridmi.
Ak však vyrábame siláž z trvalých trávnych porastov, vzniká tu jeden problém. Pri porastoch, ktorých výživa je roky zanedbávaná, sa mení botanické zloženie v prospech menej hodnotných bylín obsahujúcich nežiaduce antinutričné látky a kultúrne trávy z porastu ustupujú. Častou súčasťou takýchto plôch sú aj holé miesta. Preto, aby sa zachovala kŕmna hodnota lúk a pasienkov, je potrebné zachovať aspoň minimálnu úroveň hnojenia. Tá by mala predstavovať 60 kg dusíka (+ fosfor a draslík), optimálne v organickej forme. Len tak je možné trávy udržať v akej-takej kondícii.
Pre dosiahnutie vysokej kŕmnej hodnoty trvalých trávnych porastov by mali byť porasty zložené zo 60 – 80 % tráv, 20 - 30 % ďatelinovín a maximálne 20 % bylín. Na to, aby nedochádzalo k ich postupnej degradácii je okrem dostatočného hnojenia potrebná aj pravidelná obnova porastov raz za štyri roky prísevmi, alebo v prípade potreby aj celkovou radikálnou obnovou. S tým sa však stretávame v máloktorom podniku.
Celý článok Ing. Ľubice Rajčákovej, PhD. z NPPC – VÚŽV Nitra je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 17.
