V dňoch 23. až 26. júna 2019 sa uskutočnila v meste Cincinnati (štát Ohio, USA) výročná konferencia 2019 americkej spoločnosti vied o mliekarstve (Annual Meeting 2019 of American Dairy Science Association - ADSA).
ADSA je vedecká a vzdelávacia organizácia, ktorá sa venuje rozvoju mliekarenského priemyslu a chovu mliečneho hovädzieho dobytka. V súčasnosti má vyše 4,7-tisíc členov zo 107 krajín sveta. Založená bola 17. júla 1906 ako Národná asociácia kontrolórov a výskumníkov mlieka (National Association of Dairy Instructors and Investigators) v štáte Illinois s 19 členmi. V roku 1916 sa zmenil názov na American Dairy Science Association, ktorý platí už viac ako 100 rokov.
Spoločnosť ADSA vydáva od roku 1917 časopis Journal of Dairy Science a je financovaná z Nadácie ADSA, ktorá bola založená v roku 1990. Nadácia slúži ako prostriedok na poskytovanie vzdelávacích a vedeckých aktivít na zlepšenie mliekarenského priemyslu a na zaistenie bezpečného zásobovania potravinami pre výživu celého sveta.
Uhlíková stopa na farmách
Meranie uhlíkovej stopy má v systémoch výroby mlieka prioritu. Živočíšna výroba bola totiž identifikovaná ako dôležitý zdroj emisií skleníkových plynov. Chov dojníc sa podľa autorov z Chile podieľa približne 2,7 % z celkových antropogénnych emisií. Cieľom ich štúdie bolo vypočítať uhlíkovú stopu štyroch mliečnych fariem.
Zdroje emisií zahŕňali enterickú fermentáciu, hnoj, poľnohospodársku pôdu používanú pri výrobe krmív, palivo používané na výrobu krmív, elektrinu, hnojivá a pesticídy. Prvá farma bola s ustajnením na hlbokej podstielke, priemerná živá hmotnosť zvierat bola 600 kg, ročná produkcia FPCM mlieka (mlieka prepočítaného na 3,5 % tuku a 3,2 % bielkovín) 14 153 kg, priemerná denná dávka koncentrátov 16,7 kg. Uhlíková stopa predstavovala 1,5 kg ekvivalentu CO2 na 1 kg FPCM. Druhá farma používala pastevný systém, priemerná živá hmotnosť zvierat bola 500 kg, ročná produkcia FPCM mlieka 6 210 kg, priemerná denná dávka koncentrátov 7,2 kg. Uhlíková stopa predstavovala 0,6 kg ekvivalentu CO2 na 1 kg FPCM. Tretia farma mala tiež systém založený na pastve, priemerná živá hmotnosť zvierat bola 430 kg, ročná produkcia FPCM mlieka 5 836 kg, priemerná denná dávka koncentrátov 5,3 kg. Uhlíková stopa predstavovala 0,7 kg ekvivalentu CO2 na 1 kg FPCM. Štvrtá farma mala systém založený na pastve a robotickom dojení, priemerná živá hmotnosť bola 430 kg, ročná produkcia mlieka prepočítaného na 3,5 % tuku a 3,2 % bielkovín 4 731 kg, priemerná denná dávka koncentrátov 3,8 kg. Uhlíková stopa predstavovala 1,0 kg ekvivalentu CO2 na 1 kg FPCM. Rozdiely v emisiách medzi farmami boli spôsobené najmä intenzitou využívania vstupov, ako sú kŕmne koncentráty, hnojivo a palivo.
Viac sa dočítate v príspevku prof. Ing. JANA BROUČKA, DrSc., PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 51.
