Samohybné obilné kombajny sa v poľnohospodárstve využívajú približne 70 rokov, aj keď konštrukcia prvého prevádzkyschopného kombajnu, ktorá združovala žacie a mlátiace ústrojenstvo, bola patentovaná už v roku 1836. Do podoby, v akej poznáme obilný kombajn dnes, sa však muselo vykonať veľké množstvo vývojových a konštrukčných prác.
Podľa doložených historických zdrojov mlátiaci mechanizmus bol známy už v roku 1831, vtedy išlo o mlátiaci mechanizmus zubový. Neskôr bol patentovaný mlatkový mlátiaci mechanizmus, to bolo v roku 1860. Konštrukcia samohybného kombajnu bola patentovaná už v roku 1912, ale k rozšíreniu a sériovej výrobe došlo oveľa neskôr.
V roku 1938 bol predstavený kombajn Massey Harris 20, prvý úspešný samohybný kombajn na svete, ktorý sa stal priekopníkom v zberovej revolúcii. Bol to vôbec prvý vážny konkurent vystupujúci proti ťahaným kombinovaným žacím strojom, ktorý zároveň poskytol „veľkoplošným“ farmárom vysokú produktivitu a výkonnosť. Stroj znamenal nielen veľký skok v poľnohospodárskej mechanizácii, ale tiež predstavil pojem „kombajn“ a položil základy k ďalším inováciám.
Jedným z dôvodov, prečo kombajn Massey Harris 20 uspel, boli rozsiahle skúsenosti vlastníka spoločnosti Massey Harris na trhu s technikou pre zber obilnín.Ďalším kľúčovým faktorom bola zručnosť hlavného konštruktéra vo vývoji kombajnu MH 20, Toma Carrolla. Pôvodom austrálčan sa presťahoval do Argentíny a začal pôsobiť vo firme Massey Harris ako špecialista na žatevné stroje. Bol fascinovaný myšlienkou, že by firma Massey Harris mala vyvinúť obilný kombajn a podarilo sa mu získať súhlas pre realizáciu tohto projektu.So svojím tímom začal pracovať vo vývojovom centre spoločnosti v Kanade v roku 1936 a počas dvoch rokov bolo na farmy v Argentíne poslaných osem predvýrobných prototypov k odbornému testovaniu.Spätná väzba na ich výkonnosť bola natoľko pozitívna, že výroba bola povolená okamžite a prvé z nových „revolučných“ kombajnov boli dodané zákazníkom už v roku 1939.
Viac v RN č. 42
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
