Kukuričné zrno radíme k vysoko koncentrovaným krmivám, ktoré sú ľahko dostupné z vlastných zdrojov v dvoch tretinách slovenských poľnohospodárskych podnikov. V našich podmienkach dosahuje netto energia laktácie v kukuričnom zrne priemerne 9,4 MJ/kg sušiny.
Umelé dosúšanie vyprodukovaného zrna je ekonomicky nákladné. Oveľa efektívnejším spôsobom jeho konzervácie je silážovanie do vakov alebo silážnych žľabov vo vlhkom stave po jeho crimpovaní (miaganí). Nejde však iba o technologickú výhodu.
Skrmovanie silážovaného miaganého vlhkého kukuričného zrna má preukazný vplyv na zvýšenie stráviteľnosti aj nutričnej hodnoty zrna. V kŕmnych dávkach dojníc podporuje lepšie hospodárenie s rozpustným dusíkom, a to najmä vďaka okamžitej energii z cukrov, ktoré sú bachorovou mikroflórou prednostne využívané. Efektívnejšie využitie rozpustného dusíka a vyššia stráviteľnosť zrna sa následne priaznivo odrazia na vyššej produkčnej účinnosti nielen samotného zrna, ale aj celej kŕmnej dávky. Aby sa využili výhody, ktoré konzervácia miaganého vlhkého kukuričného zrna so sebou prináša, je potrebné minimalizovať straty, ktoré môžu vznikať pri fermentácii a zabrániť aeróbnej deštrukcii zakonzervovaného krmiva. Pre naplnenie týchto cieľov je nevyhnutný správny manažment.
Samotná technológia konzervácie vlhkého miaganého kukuričného zrna začína zberom zrna kombajnom. Základným ukazovateľom určujúcim zrelosť zrna a termín žatvy je obsah sušiny zrna. Obsah sušiny je zároveň určitým ukazovateľom zrelosti škrobu obsiahnutého v zrne. Z hospodárskych, ale aj nutričných dôvodov je potrebné zberať iba také zrno, ktoré obsahuje už mikroskopicky zrelý škrob. Ukladanie škrobu sa v kukuričných zrnách ukončuje pri dosiahnutí sušiny na úrovni 58 %; mikroskopickú zrelosť dosahuje kukuričný škrob pri obsahu sušiny zrna 60 - 62 %. Vzhľadom na rozdiely v rýchlosti dozrievania kukuričných hybridov, a s tým spojenou rozdielnou degradovateľnosťou kukuričného škrobu, odporúčame za spodnú hranicu pre zber zrna obsah sušiny na úrovni 63 %. Táto hodnota zohľadňuje aj technologické limity zberu dané priechodnosťou zberaných rastlín cez kombajn.
Viac sa dočítate v článku Ing. Ľubice Rajčákovej, PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra v týždenníku Roľnícke noviny č. 29.
