Analyzovanie úrovne welfare a chovateľského komfortu ako kritéria pre voľbu maštaľných technológií by malo byť trvalou činnosťou zodpovedných chovateľov a poradcov v chovoch.
Tí by mali tieto kritériá hodnotiť nielen bezprostredne po zahájení prevádzky novej či zrekonštruovanej maštale, ale tiež priebežne, pretože s časom sa menia podmienky chovu, najmä v dôsledku fluktuácie stajňových a riadiacich pracovníkov, ale i v dôsledku zmien v technológiách.
Aby sme mohli stanoviť, resp. porovnať súčasnú úroveň chovateľského prostredia, je nevyhnutné hlavne zjednotiť systém hodnotenia, Ten závisí od toho, či jeho cieľom je iba overenie alebo kontrolovanie úrovne welfare na farmách a jeho vyhodnotenie v rôznych výrobných systémoch, alebo či má byť tento systém akýmsi nástrojom či pomôckou umožňujúcou chovateľovi definovať na jeho farme dosiaľ „neviditeľné“ rezervy a problémy. Ale nielen to, hlavným výsledkom analýzy by totiž malo byť stanovenie súboru opatrení vedúcich k ich náprave. Už pred rokmi bol vypracovaný prototyp systému hodnotenia welfare ako systému umožňujúci rozhodovanie farmárov v rámci Etického kódexu pre chov hospodárskych zvierat (Sørensen et al.). Tento systém spája správanie a zdravie zvierat so systémami popisovania stavu a úrovne manažmentu a je založený na Simonsenovej (1996) definícii welfare zvierat, ktorá sa sústreďuje na pozitívne a negatívne pocity zvierat. V Českej republike bol prakticky overovaný a výsledky boli prezentované na chovateľských seminároch.
Viac sa dočítate v príspevku doc. Oldřicha Doležala, DrSc. - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 51.
