Úspešnosť pasienkového chovu závisí od rešpektovania požiadaviek jednotlivých druhov a kategórií zvierat z hľadiska výživy, dodržiavania adekvátnej veterinárnej starostlivosti a predsezónnej prípravy, ktorá začína už v zimovisku a zahŕňa ošetrenie zvierat a výber skupín.
Pasienkový chov si vyžaduje určité prípravné opatrenia. Zachovať dobrý stav pasienkov znamená zabezpečiť ošetrenie pasienkov na jar a po pastve (kosenie nedopaskov, mulčovanie, rozotieranie výkalov), dodržiavať zásady správneho pasenia - pastvu začať čo najskôr na jar, regulovať podľa kvality a výšky porastu, striedať kosenie a pasenie a tiež zabezpečiť primerané zaťaženie pasienka. Vysoké zaťaženie zhoršuje kvalitu trávneho porastu, dochádza k rozširovaniu burín, poškodzovaniu mačiny a tvorbe prázdnych miest. Cieľom úspešnej pastvy je „premeniť všetky prírastky“ optimálne na mlieko alebo mäso a okrem toho využiť pozitívne efekty pastvín pre zdravie zvierat. Aby sa to čo najlepšie podarilo, je nutná určitá príprava.
Na pastvinách urazí dobytok v priebehu dňa značnú vzdialenosť. Dôležitým predpokladom pre prijatie dostatku krmiva sú preto nevyhnutné zdravé paznechty. Najneskôr 3 až 4 týždne pred začiatkom paše by malo byť urobené funkčné ošetrenie paznechtov s dokumentáciou nálezov. Mäkké a suché pastviny, ako aj dobre umiestnené napájadlá prispievajú k dobrému zdraviu paznechtov.
Začiatok pastevného chovu sa riadi výlučne podľa začiatku vegetácie, prevládajúcich pôdnych pomerov a počasia. Obyčajne je to krátko po smykovaní lúk na jar. Tráva je v tom čase vysoká len niekoľko centimetrov a preto spásanie nasleduje len s nízkym stavom zvierat na ploche, cca 2 až 3 kravy na hektár. Včasným spásaním je podporovaný vegetatívny rast a tým aj tvorba hustej mačiny a zabraňuje sa zarastaniu trávy. S pribúdajúcim rastom trávy sa zvyšuje aj hustota stavu zvierat.
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 14.
