Keď sa na budúcu jar narodia teľatá kanadského farmára Bena Loewitha, budú medzi prvými na svete, ktoré budú chované so špecifickým environmentálnym cieľom: eruktovať (vygrgovať) menej metánu.
Farmár začal v júni umelo oplodňovať 107 kráv a jalovíc prvým býčím semenom s genetickým znakom na zníženie vylučovania metánu na trhu. Ak vraj neobetuje iné vlastnosti, selektívne šľachtenie pre nižšie emisie je ľahkým víťazstvom. Príchod komerčne dostupnej genetiky pre produkciu mliečneho dobytka, ktorý do ovzdušia vypúšťa menej metánu by mohol, podľa vedcov a expertov, pomôcť znížiť jeden z najväčších zdrojov silného skleníkového plynu.
Grganie je hlavným zdrojom emisií metánu z dobytka. Semex, genetická spoločnosť, ktorá mu predala genetický materiál uviedla, že prijatie vlastnosti redukcie metánu by mohlo znížiť emisie metánu z kanadského stáda dojníc o 1,5 % ročne a až o 20 až 30 % do roku 2050. Spoločnosť začala s predajom v 80 krajinách, vrátane Británie, USA a dokonca aj Slovenska. Ak by sa takéto „nízko-metánové“ chovy založili po celom svete, malo by to výrazný vplyv na globálne emisie. Niektorí predstavitelia mliekarenského priemyslu ako pán Nousiainen však tvrdia, že postupom času by mohol u dobytka nastať problém s trávením, keďže metán je produkovaný mikróbmi v čreve kráv pri trávení vlákniny, nie samotným zvieraťom. Kanadské ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že zníženie emisií z hospodárskych zvierat je mimoriadne dôležité, pretože hospodárske zvieratá tvoria 14,5 % svetových emisií skleníkových plynov.
Výsledky výskumu
Prof. Mitloehner tvrdí, že zatiaľ čo farmári môžu kŕmiť dobytok prísadami, aby znížili produkciu metánu, ich účinky sa stratia, keď ich dobytok prestane jesť a navyše niektoré nie sú schválené na použitie v chovoch. Šľachtiteľský materiál na zníženie vylučovania metánu je výsledkom partnerstva medzi spoločnosťou Semex a kanadskou agentúrou Lactanet a je založený na výskume kanadských vedcov.
Lactanet v apríli zverejnil prvé národné hodnotenie genómového metánu na svete a priniesol výsledky od holsteinských kráv a jalovíc na 6 000 farmách, čo predstavuje takmer 60 % kanadských mliečnych fariem. Register vychádzal zo sedemročného výskumu vedcov z University v Alberte, s cieľom merať metán od dojníc. Vedci zachytili výdychy dobytka, zmerali metán a potom údaje porovnali s genetickými informáciami a vzorkami mlieka. Emisie metánu z kanadských dojníc sa značne líšili (250 - 750 g za deň). Výber vlastností s nízkym obsahom metánu by mohol zaistiť nižšie emisie pre nasledujúce generácie. Prelomom, podľa profesorky Baes, je prepojenie týchto rôznych komponentov, aby sa dosiahol národný odhad plemennej hodnoty emisií metánu na základe skutočného dychu zvierat. Firmy už majú spísaný zoznam, kde sa nachádzajú genomické informácie a je možné sa z neho dozvedieť, aké má dané zviera gény a koľko metánu produkuje.
Semex si síce neúčtuje extra poplatky za metánovú vlastnosť, avšak odmietol poskytnúť prognózy predaja, pričom sa očakáva, že predaj zostane pomalý, kým sa neobjavia finančné stimuly. Podľa pána Nickela, kanadská vláda v súčasnosti neponúka žiadne stimuly pre chov dobytka so zníženým vylučovaním metánu, ale ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že Ottawa pracuje na zavedení kompenzačných kreditov na zníženie metánu prostredníctvom lepšieho hospodárenia s hnojom.
Niektoré krajiny a potravinárske spoločnosti začali podporovať farmárov, aby prešli na dobytok s nižšími emisiami. Nový Zéland to vzal po svojom a od roku 2025 začne zdaňovať farmárov za metán z dobytka, čo však môže farmárov zničiť. Niektoré spoločnosti zas riešia problém metánu vo svojich dodávateľských reťazcoch zmenou krmiva. Mitloehner povedal, že očakáva, že spoločnosti časom uznajú aj chov s nízkym obsahom metánu. Nejde síce o jediný nástroj, ktorý môžu mliečne farmy využiť, ale môže to byť najjednoduchší a najlacnejší prístup. Genetická zmena je trvalá a kumulatívna v budúcich generáciách, takže môže prispieť k podstatnému zníženiu. Je však otázkou času, či budú zredukované spomínané negatíva a či sa naplnia prognózy o rapídnom znížení metánu týmto spôsobom.
Ing. ANDREA MREKAJOVÁ, PhD., NPPC – VÚŽV Nitra
