Vajcia z klietkových chovov sú z hľadiska potravinovej bezpečnosti pre spotrebiteľa najbezpečnejšie, pretože vajcia z podstielkových chovov obsahujú niekoľkonásobne viac baktérií a škodlivých látok, ktoré môžu prejsť v prvých dňoch po znesení do vnútra vajec.
Rizikové sú aj chovy vo voľných výbehoch z dôvodu veľkého rizika vtáčej chrípky od voľne žijúceho vtáctva. Uviedol to pre TASR Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) v reakcii na kampaň za ukončenie klietkového chovu sliepok v SR, ktorá získala 15.000 podpisov.
Ak žije nosnica v nevhodných podmienkach, znáška vajec je podľa Molnára výrazne nižšia a zvyšuje sa úhyn nosníc. V klietkových chovoch je znáška vajec vyššia ako pri podstielkových chovoch a aj úhyn nosníc je výrazne nižší. "Preto tvrdenie, že klietkové chovy sú pre nosnice nevhodné, považujeme za zavádzanie spotrebiteľa," podčiarkol.
Molnár zdôraznil, že v Európskej únii (EÚ) ako celku prevláda klietkový chov nosníc. Pri zákaze klietkových chovov by nastal nedostatok vajec v EÚ ako celku. Na zmenu spôsobu chovu nosníc je potrebné postaviť nové haly, vymeniť kompletne celé technologické vybavenie hál. "Celosvetovo pôsobiaci výrobcovia technológií nám potvrdili, že na takúto výmenu technológií by potrebovali čas minimálne 15 až 20 rokov," informoval Molnár.
"Spotreba vajec podľa druhov je v SR dlhodobo na približne rovnakej úrovni, pretože podľa našich prieskumov sa spotrebiteľ pri nákupe vajec orientuje podľa krajiny pôvodu, ceny a zdravotnej bezchybnosti. Pri predaji vajec platí pravidlo, že vajcia z podstielkových chovov sú drahšie ako klietkové a vajcia z voľných výbehov sú niekoľkonásobne drahšie ako ostatné druhy vajec," podčiarkol.
Molnár upozornil, že v oblasti chovu nosníc spĺňajú slovenskí chovatelia všetky prísne pravidlá EÚ. "Ku koncu roka 2011 boli všetky klietkové chovy nosníc v SR prerobené na systém tzv. obohatených klietok, ktorý podstatne zlepšil životné podmienky chovaných nosníc znížením počtu nosníc na meter štvorcový, ako aj zvýšením komfortu nosníc, a to doplnením hniezd, bidiel a priestoru na hrabanie. Na rozdiel od Slovenska v mnohých krajinách EÚ sa ešte stále používajú aj staré tzv. neobohatené klietky," povedal.
Martin Smrek, predseda združenia Humánny pokrok, vo štvrtok informoval, že kampaň "Viac neznesiem" proti klietkovému chovu sliepok na Slovensku za svoje necelé dva mesiace od spustenia získala už podporu viac ako 15.000 ľudí. Tí požadujú, aby sa na Slovensku prestali sliepky chovať v klietkach.
Kampaň podľa neho získala podporu aj od maloobchodných predajcov a vajcia z klietkového chovu sa zaviazali vyradiť zo svojej ponuky aj reťazce, ako Tesco, Lidl a Kaufland. Tie spolu tvoria viac než polovicu maloobchodného trhu s potravinami. Zmeny však nastávajú aj v hotelových službách a záväzok ukončiť používanie vajec z klietkového chovu prijala napríklad medzinárodná sieť Marriott, pod ktorú spadajú dva bratislavské luxusné hotely.
Smrek zdôraznil, že Slovensko sa vo vzťahu k sliepkam nachádza "na chvoste" Európy, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v klietkach sa tu chová takmer 90 % sliepok. Európsky priemer je pritom 53 % a lepšie zaobchádzanie so zvieratami vykazujú dokonca aj Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko či Maďarsko. Viaceré krajiny, vrátane susedného Rakúska, preto postavili tento typ chovu mimo zákona a v Českej republike sa už väčšina výrobcov rozhodla začať s prechodom na bezklietkový chov.
(tasr)
