Včela ako najdôležitejší opeľovač pre ľudskú populáciu v súčasnosti bojuje s viacerými problémami, z ktorých mnohé zapríčinil sám človek. Je preto na ňom, aby včelám pomohol prežiť aj do budúcnosti a zabezpečil tak aj svoje prežitie. Uviedol to pri príležitosti Svetového dňa včiel predseda Slovenského zväzu včelárov (SZV) Milan Rusnák. Pomôcť včelám a opeľovačom môže podľa neho každý.
Včely ako jedny z najvýznamnejších opeľovačov majú podľa neho v prírode nezastupiteľné miesto. Hrajú významnú rolu pri produkcii potravín, zabezpečení dostatku živín, sú nezastupiteľnou súčasťou trvalo udržateľného poľnohospodárstva, pri ochrane biodiverzity, prispievajú k zdravému životnému prostrediu a zdraviu obyvateľstva.
"Odhaduje sa, že až 75 % druhov plodín a 90 % druhov kvitnúcich rastlín závisí od opeľovačov. Väčšinu opelenia v Európe zabezpečuje domestikovaný druh včely medonosnej. Ochranu a podporu si však zaslúžia aj iné druhy blanokrídleho hmyzu patriaceho do skupiny včiel v širšom slova zmysle, ako sú čmele a samotárske včely, ktorých sa v našej prírode vyskytuje niekoľko stoviek druhov," vysvetlil Rusnák.
Upozornil, že v posledných rokoch počet včiel a včelstiev na svete značne ubúda. Ohrozuje ich čoraz viac prevažne človekom zapríčinených hrozieb. Nedostatkom kultúrne chovaných včelstiev trpia hlavne krajiny Európy. Zapríčiňuje to nízka rentabilita profesionálnych včelárskych hospodárstiev, ktorú ovplyvňujú nízke ceny dovozového medu na globálnom trhu, ale aj výrazné medziročné výkyvy v produkcii medu spôsobené zmenami klímy a krajiny. V neposlednom rade ovplyvňujú chov včiel zvýšené náklady na obnovu početného stavu včelstiev v súvislosti s ich zvýšenými úhynmi.
Rusnák pripomenul, že od roku 2018 pracuje pri Európskej komisii (EK) iniciatíva na ochranu opeľovačov, v decembri roku 2019 schválil Európsky parlament uznesenie zamerané na opeľovače. "Želáme si, aby aj Slovensko začalo túto iniciatívu aktívne podporovať a napĺňať. Intenzívne poľnohospodárske postupy vytvorili pre opeľovače náročné podmienky vrátane nedostatku hniezdnych a potravinových príležitostí a zvýšenej toxicity prostredia pre profylaktické používanie pesticídov. V spolupráci z organizáciou BeeLife presadzuje SZV návrh opatrení, ktoré by mali byť zakomponované do novopripravovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ," zdôraznil.
Pomôcť včelám a opeľovačom však môžu podľa neho aj nevčelári. "Stačí vysádzať zmesi kvitnúcich nektárodajných rastlín. Nemali by pri vysádzaní rastlín zabúdať na to, aby produkcia nektáru a peľu bola vyrovnaná počas celého dňa aj sezóny. Predstavitelia obcí a miest môžu zasa pomôcť vytváraním kvitnúcich verejných či komunitných záhrad, zelených striech, mestských parkov a lesoparkov," povedal.
Jedným z najefektívnejších spôsobov podpory slovenského včelárstva je podľa Rusnáka kúpa medu priamo od domácich včelárov. Na Slovensku, na rozdiel od niektorých iných krajín, neplatia poľnohospodári včelárom za tzv. opeľovaciu službu, takže jediným zdrojom príjmu pre nich je predaj medu. Slovenský med má najvyššiu kvalitu, čo podľa jeho slov dokazujú mnohé ocenenia slovenských včelárov z celosvetových súťaží.
"Kúpou slovenského medu zároveň takmer úplne vylúčite riziko, že si namiesto medu s množstvom zdraviu prospešných látok donesiete domov z obchodu len hustý sladký sirup. Slovenský zväz včelárov je držiteľom ochranného označenia Slovenský med, pričom pri medoch s týmto označením garantuje prírodný a slovenský pôvod," podčiarkol Rusnák.
Dodal, že Svetový deň včiel vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN len nedávno, prvýkrát sa slávil 20. mája 2018. Prostredníctvom svetového dňa venovaného včelám chce OSN zvyšovať povedomie o dôležitosti včiel a iných opeľovačov, ich ohrozeniach, ako aj o ich prínose pre udržateľný rozvoj. Oslavuje sa 20. mája, viaže sa k dátumu narodenia slovinského včelára Antona Janšu, zakladateľa moderného včelárstva, ktorý bol v roku 1770 vymenovaný Máriou Teréziou za prvého riaditeľa včelárskej školy vo Viedni.
(tasr)
