Agropotravinársky priemysel ročne vyprodukuje až ťažko predstaviteľné množstvo vedľajších produktov, z ktorých viaceré majú potenciál kŕmnej suroviny, prípadne aditívnej látky pre výživu zvierat.
Globálne sa meniace klimatické podmienky nútia zohľadňovať aj environmentálne riziká agropotravinárskeho sektora a jeho možné prepojenie do živočíšnej produkcie. Moderné zásady a princípy výživy zvierat zohľadňujú aktuálne poznatky možného a efektívneho zužitkovania týchto surovín. Samozrejme, v princípe vo viacerých prípadoch ide o akési „oprášenie“ myšlienok, ktoré sa testovali pred 50 - 60 rokmi, a od ktorých sa z rôznych dôvodov upustilo. V minulosti sa pri takýchto surovinách hovorilo ako o odpadoch, avšak aktuálna terminológia hovorí o druhotných alebo minoritných surovinách, alebo o vedľajších produktoch.
Vo svete sa ročne vyprodukuje niekoľko miliónov ton vedľajších produktov pri spracovaní hrozna. Vo viacerých európskych krajinách sú legislatívne veľmi prísne nastavené kritériá o nakladaní s týmito surovinami organického pôvodu. A to najmä so zreteľom na eliminovanie ekologických rizík a záťaže životného prostredia.
Spracovatelia hrozna musia spravidla deklarovať spôsob nakladania s týmito surovinami (najmä výlisky a strapiny), pričom je to obtiažne najmä v prípade, ak nehospodária na pôde, ale hrozno vykupujú a spracúvajú. Tým im vzniká množstvo vedľajších produktov. Vedľajšie produkty pri spracovaní hrozna sú bohaté na obsah viacerých živín, organických látok, minerálnych látok a viacerých biologicky aktívnych zlúčenín. Semená obsiahnuté v hroznových bobuliach sú pomerne dobre analyticky popísané, najmä z hľadiska kvality tuku a profilu mastných kyselín. Spolu so šupami majú využitie aj vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle.
Celý článok doc. Ing. BRANISLAVA GÁLIKA, PhD. z SPU v Nitre je uverejnený v týždenníku ROĽNÍCKE NOVINY č. 37.
