V dánskych chovoch ošípaných uhynie príliš veľa prasiatok. Údaje ukazujú, že úhyn prasiatok bol v roku 2020 približne 23 %, čo znamená, že zo 41,9 miliónov prasiatok narodených v roku 2020 uhynulo 9,7 miliónov.
Predchádzajúce iniciatívy na zníženie počtu uhynutých prasiatok v dánskych kotercoch pre ošípané neboli úspešné – naopak, úhyn ciciakov sa zvyšuje. Nový výskum má za cieľ zlepšiť genetické možnosti prežitia prasiatok.
Veľké vrhy sú výsledkom šľachtenia
Zvyšujúca sa veľkosť vrhov je výsledkom šľachtiteľskej stratégie, podľa ktorej sú chovné zvieratá selektované na základe ich genetickej schopnosti rodiť veľké vrhy. Už v roku 2000 sa však ukázalo, že úhyn prasiatok dosiahol neprijateľnú úroveň. Väčšina prasiatok uhynie počas prvých dní po narodení a cieľom šľachtenia bolo spočiatku spojiť ciele zvýšenia prežitia prasiatok a zároveň posilniť plodnosť dánskych chovných ošípaných.
Na základe výsledkov výskumného projektu realizovaného v spolupráci medzi Aarhuskou univerzitou a dánskym výskumným centrom ošípaných (SEGES) bol upravený šľachtiteľský cieľ „čo najviac narodených prasiatok“ na cieľ „čo najviac žijúcich prasiatok na 5. deň po narodení“ (ŽS5). Podľa tohto cieľa je veľkosti vrhu pri narodení a počtu žijúcich prasiatok na 5. deň prikladaný rovnaký význam.
Početné štúdie, napr. nezávislé hodnotenie prevedené Aarhuskou univerzitou v roku 2018, preukázali, že šľachtenie podľa ŽS5 zvyšovalo veľkosť vrhu a znižovalo úhyn prasiatok v chovných stádach až do roku 2010. Keďže existuje určité oneskorenie, pokiaľ ide o šírenie genetických výsledkov a informácií zo šľachtiteľských do produkčných stád, očakával sa mierny pokles úhynu v produkčných stádach. Avšak v posledných rokoch nastal pravý opak, t. j. úhyn prasiatok stále rastie.
Problém je v tom, že rastúca veľkosť vrhu - a v dôsledku toho i nižšia pôrodná hmotnosť - zvyšuje potrebu stratégií manažmentu na farmách, ktoré by sa starali o prasiatka s nadváhou a podváhou, aby bolo zaistené ich prežitie. Okrem toho, jednotlivé prasiatka dostanú menej mledziva a tým i menej protilátok na ochranu pred infekciou počas prvých týždňov života. Tieto negatívne vedľajšie účinky prasníc, ktoré rodia veľké vrhy (často s väčším počtom prasiatok než produktívnych ceckov), znamenajú zvýšené manažérske úsilie, napr. prostredníctvom dohľadu a pomoci pri pôrode, zvýšením tepla počas pôrodu, používaním pestúnskych prasníc a náhradou mlieka. Rovnako ako ďalšie iniciatívy intenzívnej starostlivosti o najmenšie a najslabšie prasiatka. Inak je úhyn vysoký, pretože prasnica nie je schopná odchovať všetky svoje prasiatka.
Používanie pestúnskych prasníc a prax premiestňovania prasiatok medzi kotercami čiastočne predstavuje problém dobrých životných podmienok prasníc i prasiatok a čiastočne prispieva k zníženej ochrane pred infekciou. Okrem toho, možno spochybniť ekonomickú ziskovosť veľkých vrhov kvôli stále rastúcemu úsiliu o záchranu posledných prasiat. Navyše, nie sú dostatočné znalosti ani o tom, ako sa v priebehu času vyvíjajú najmenšie a najslabšie prasiatka, ani o dlhodobých dôsledkoch nestabilného sociálneho prostredia, v ktorom sa prasiatka premiestňujú a miešajú s cudzími prasiatkami.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. JAROSLAVA SMITALA, Ph.D. v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 29.
