Vtáčia chrípka, infekčné ochorenie prenášané najmä voľne žijúcimi vodnými sťahovavými vtákmi, je doslova nočnou morou každého hydinára. V prípade veľkochovov môže mať totiž až fatálne dôsledky.
Uplynulá zima z tohto pohľadu riadne preverila schopnosti všetkých veľkochovateľov hydiny na Slovensku. Veď po tom, čo už šarapatila vo viacerých krajinách Európy, objavila sa aj u nás. V decembri v drobnochove v Bratislave.
Nasledovali mimoriadne núdzové opatrenia zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, no najväčšia ťarcha zodpovednosti zostávala na samotných chovateľoch. Pretože zvieratá bolo treba kŕmiť a napájať, vyskladňovať a naskladňovať, čistiť priestory, sledovať ich zdravotný stav. Manažéri pravidelne monitorovali situáciu na svojich farmách, viacerí tam zostávali aj v noci, len aby nedošlo k porušeniu prijatých mimoriadnych veterinárnych opatrení. Keď tie nepokryli niektoré možné hrozby, pomáhali si po svojom. Napríklad aj v spolupráci s poľovníkmi odháňali dotieravých operených votrelcov. Niečo to síce stálo, veď dezinfekčné a hygienické prostriedky nie sú zadarmo, pracovalo sa bez ohľadu osobné voľno, no vyplatilo sa. Štátnu kasu veľkochovatelia hydiny nezaťažili ani centom. A tak vláda SR na svojej júnovej schôdzi mohla konštatovať, že napriek nebývalému rozšíreniu vtáčej chrípky v Európe a na Slovensku sa nám podarilo uchrániť pred nákazou komerčné chovy a zabrániť dodaniu produktov z nakazených zvierat do predaja. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná na margo vtáčej chrípky uviedla, že Slovensko ako jediná krajina v EÚ nezaznamenala vtáčiu chrípku v priemyselnom chove. Podarilo sa nám vyvarovať hromadnému utrácaniu hydiny, ako sa to stalo napríklad v Maďarsku či v Českej republike, dodala ministerka.
Podľa Únie hydinárov Slovenska to svedčí nielen o efektívnosti prijatých opatrení, ale aj o vysokej úrovni zootechnickej starostlivosti o hydinu a o tom, že tu dnes máme moderné veľkofarmy, spĺňajúce všetky požiadavky pre pohodlie a zdravý rast zvierat. To sa napokon ukázalo ako veľká výhoda oproti farmám napríklad v Nemecku, kde chovajú hydinu vo voľnom výbehu. Jedným z prvých krokov po výskyte vtáčej chrípky v krajine tam bolo presunutie sliepok a kurčiat do hál...
Jednoznačne sa v Slovenskej republike potvrdila skutočnosť, že slovenské chovy hydiny sú bezpečné, slovenská hydina zdravá a kvalitná a pod neustálou kontrolou veterinárov, ale najmä chovateľov hydiny. (ľu)
