Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany v spolupráci s firmou LABRIS s.r.o. už niekoľko rokov organizuje seminár s názvom Mak siaty pre Slovensko. V tradičnom predvianočnom čase sa uskutočnil už šiesty ročník podujatia, na ktorom odzneli čiastkové výsledky končiaceho sa trojročného projektu APVV Popylysis, riešením ktorého sa získali veľmi zaujímavé, v mnohých prípadoch až unikátne informácie o maku ako o potravine, o jej kvalitatívnych vlastnostiach a parametroch. Stretnutie prišiel podporiť aj prof. Ing. Štefan Mihina, PhD., generálny riaditeľ NPPC.
Zaujímavou témou z pohľadu pestovateľov bolo zhodnotenie pestovateľského roka a jeho vplyvu na obsah a kvalitu makového oleja. V súčasnosti je často diskutovaným problémom civilizácie nadmerný príjem nasýtených tukov a s tým spojené riziko srdcovo cievnych problémov a vážnych chorôb. Preto čoraz väčšiu pozornosť priťahujú u vedcov a výskumníkov, ale aj u odborníkov na výživu a širokej verejnosti mastné kyseliny. Uvádza sa, že v makovom semene je vo všeobecnosti 50 % oleja. Toto číslo sa však môže meniť v závislosti od typu odrody a farby semena. „Mnohé publikácie poukazujú na to, že bielosemenné odrody maku obsahujú okrem vyššieho obsahu bielkovín aj vyšší podiel oleja v semene,“ uviedla RNDr. Andrea Lančaričová, PhD., z NPPC – VÚRV Piešťany.
Poľný pokus bol založený na plochách Výskumno-šľachtiteľskej stanice Malý Šariš v troch rokoch (2011 – 2013). Hodnotených bolo 15 genotypov maku, z toho osem odrôd zapísaných v Listine registrovaných odrôd SR (Albín, Opal, Gerlach, Bergam, Major, Maratón, Malsar a Orfeus), štyri odrody iného pôvodu (Aristo, Buddha, Racek a Redy) a tri šľachtiteľské línie programu VŠS Malý Šariš. V práci boli hodnotené štyri farby semena – biela (Albín, Racek), okrová (Redy), šedá (Malsar) a modrá (ostatné genotypy). „Naše výsledky poukázali na to, že počas troch rokov genotypy, ktoré mali bielu a okrovú farbu semena obsahovali vyšší obsah oleja ako ostatné genotypy,“ informovala A. Lančaričová a tiež dodala, že biela a okrová farba semena nebola spojená iba s najvyšším podielom oleja, ale aj s najvyššou kyslosťou. Všeobecne by sa teda dalo povedať, že bielosemenné a okrovofarebné semená sú menej stabilné voči potuchnutosti v porovnaní s modrosemennými odrodami. Ako však na seminári odznelo, smernica kyslosti pre makový olej udáva maximálny limit 2 % voľných mastných kyselín, čo znamená, že všetky namerané hodnoty boli v norme a oleje zo všetkých testovaných genotypov boli stabilné voči účinkom tepla a svetla, teda majú dobrú stabilitu voči potuchnutosti.
Celý článok bude uverejnený v najbližšom vydaní Roľníckych novín.
