Väčšina malých farmárov začala podnikať na Slovensku po roku 1990 takmer od nuly. Bez finančných prostriedkov, na malej ploche pôdy, so staršou technikou. Začiatky hospodárenia Zoltána Szócsa z obce Vlčany boli podobné. Jeho osobné prednosti sú silný vzťah k pôde, život v poľnohospodársky zameranom prostredí a chuť samostatne podnikať.
Na začiatku bolo pestovanie zeleniny
„Začiatky samostatného hospodárenia na pôde mi uľahčila skutočnosť, že som celý život pestoval zeleninu, ktorej sa v týchto klimatických a pôdnych podmienkach darilo a „napodnikané“ peniaze zo zeleniny som investoval prakticky z večera do rána do kúpy ornej pôdy a poľnohospodárskej techniky, ktorú som potreboval,“ uviedol Z. Szócs a dodal: „Zeleninu som pestoval až do vstupu obchodných reťazcov na Slovensko, ktoré však potrebovali stabilné, celoročné a veľkoobjemové dodávky, čomu som ako malý pestovateľ nevedel vyhovieť. Postupne pestovanie zeleniny prestalo byť zaujímavé aj z dôvodu ukončenia činnosti spracovateľského priemyslu. Ak sa zmenia podmienky, v budúcnosti nevylučujem možnosť jej opätovného pestovania.“
Vysoko-produkčná poľnohospodárska oblasť
Obec Vlčany sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, vo východnej časti Podunajskej nížiny, na pravo-brežnom vale rieky Váh. Je začlenená do Nitrianskeho kraja a geograficky leží v okrese Šaľa.
Z hľadiska úrodnosti patrí oblasť k najúrodnejším územiam Slovenska. Obsah humusu v pôdach je vysoký, viac ako 2,3 %. Z typov pôd prevládajú nivné pôdy karbonátové, sprievodné nivné pôdy glejové, čiernice, černozeme slabo glejové. Pôdny kryt je zastúpený hlinitými, piesočnato-hlinitými a ílovito-hlinitými pôdami.
Podunajská rovina patrí k najsuchším a najteplejším územiam Slovenska. Priemerná ročná teplota vzduchu podľa meraní v najbližšej meteorologickej stanici Žihárec dosahuje 9,6 °C.
Región patrí do vysoko-produkčnej poľnohospodárskej oblasti Slovenska, dobré prírodné a klimatické podmienky územia vytvorili predpoklady pre pestovanie všetkých poľnohospodárskych plodín Slovenska.
Kukurica, pšenica, slnečnica
Samostatne hospodáriaci roľník Z. Szócs hospodári na 400 ha ornej pôdy rozdrobenej na parcely od výmery niekoľkých desiatok árov až po 100 ha parcelu. Pôdu má vlastnú a v prenájme. Pestuje tri ťažiskové plodiny a to kukuricu na zrno, slnečnicu ročnú, pšenicu ozimnú potravinársku v približne rovnakom pomere.
„Poľnohospodárstvu sa venujem celý život, od pestovania zeleniny som postupne prešiel k pestovaniu poľných plodín najskôr kukurice a pšenice a posledné roky pestujem aj slnečnicu,“ uviedol Z. Szócs k vývoju svojho podnikania.
Problémom je pôda
Pôda, na ktorej hospodári, má vysokú hladinu podzemnej vody, vysoký podiel ílovitých častíc, je málo vzdušná s nepriepustným podložím. „Podľa rozboru pôdy vykonaným ÚKSÚP-om, ide o ťažkú ílovitú pôdu, ktorá má dostatočný obsah Ca, nízky obsah P, dostatočný obsah K a ph pôdy sa pohybuje okolo 7,0,“ vyjadril sa o kvalite pôd Z. Szócs. V predjarnom a jarnom období na týchto pôdach stúpa hladina podzemnej vody, vytvárajú sa podmáčané a zaplavené plochy. Aby sa umožnil odtok vody zo zaplavených plôch pôdy, navŕtal pôdu najmä tam, kde stála voda a boli zaplavené väčšie plochy. „Vykonal som to upravenými pôdnymi vrtákmi na hĺbenie jám pre vysádzanie stromčekov. Vŕtaním pôdy resp. hĺbením jám, som prerazil utužené ílovité podložie, následne voda týmito jamami postupne odtekala,“ vysvetlil spôsob, ako si poradiť s prebytočnou vodou Z. Szócs a dodal: „Vŕtam aj do hĺbky 1 m, čo závisí od hĺbky v akej sa nachádza nepriepustná vrstva. Počet hĺbených otvorov závisí od veľkosti zaplavenej plochy. Keď pôdny vrták prekoná vrstvu piesku, ktorá sa nachádza pod nepriepustným podložím, viem, že prerazil nepriepustnú vrstvu. Dôkazom je vynášanie piesku vrtákom na povrch.“
Obrábanie pôdy – predovšetkým podrývanie
Nepriepustná vrstva sa nachádza v hĺbke od 40 cm do asi 80 cm. „Pri obrábaní pôdy uprednostňujem podrývanie do hĺbky 45 cm. Pôda sa prevzdušní a rozruší sa nepriepustná vrstva. Mám aj také parcely, kde je nutné hlbšie podrývanie pôdy aj do hĺbky 50 – 60 cm. Náklady na podrývanie do 40 cm mám až o polovicu nižšie ako pri vykonaní orby do 20 cm,“ uviedol Z. Szócs a dodal: „Orbu uplatňujem v novembri, ak na pôde prerastajú buriny, prípadne je nutné zapracovať pozberové zvyšky po kukurici a slnečnici. Orbu využívam aj pri príprave pôdy pod kukuricu a slnečnicu. Skúsenosti máme však také, že po podrývaní sa ľahšie pripravuje pôda na jar ako po klasickej orbe.“
Výživa a hnojenie
„Výživa a hnojenie kultúrnych plodín je základ dobrej úrody, na tomto stojí a padá výkon porastu,“ uviedol Z. Szócs a dodal: „Za dôležité považujem vrátiť do pôdy úrodou odčerpané živiny a to vyváženým hnojením. V tomto roku, na základe výsledkov z rozboru pôd vykonaných ÚKSÚP-om, plánujem hnojenie pôd viaczložkovými hnojivami, minimálne PK kombináciu.“
U kukurice rozhoduje správny hybrid
„Rozhodujem sa na základe vlastných skúseností, ktoré získavam aj v realizácii pokusov napr. testov na suchovzdornosť, ktoré sú podobne ako úroda, veľmi komplexnou vlastnosťou,“ uviedol Z. Szócs.
V klimatických podmienkach južného Slovenska, kde je výskyt suchých a horúcich liet, zimného obdobia chudobného na zrážky, prípadne aj bez snehovej pokrývky, prudkých teplotných výkyvov v krátkom čase, je dôležité vyberať také hybridy kukurice, ktoré majú vyššiu odolnosť na záťaž prostredia.
„Hlavne u kukurici som zistil, že so správne zvoleným hybridom do podmienok prostredia v ktorých hospodárim, môžem dosiahnuť 15 -25 % zvýšenie úrody,“ vysvetlil prístup k výberu hybridu Z. Szócs a dodal: „Sledujem vlastnosti hybridu kukurice, odpovedajúce FAO, v mojom prípade 350 až 400 t. j. stredne neskoré hybridy, ktoré sú adaptabilné na stresové podmienky a dobre odolávajú suchu.“
Prírodná stimulácia rastlín
Nezaprie v sebe hospodára, ktorý má prehľad o nákladoch výroby a na základe pozitívnych skúseností s prírodnými prípravkami, sa ich rozhodol v tomto roku aplikovať do všetkých poľných plodín, ktoré pestuje vo svojom chotári.
Na zhutnených pôdach, aké sú vo Vlčanoch, je infiltrácia vody a retenčná kapacita redukovaná, rovnako je obmedzený aj prienik vzduchu do pôdy, čím sa narúšajú základné produkčné a ekologické funkcie pôdy. Rastliny na takýchto pôdach často trpia stresom zo zamokrenia, čo sa prejavuje zbrzdením ich rastu a inhibíciou tvorby koreňa. Aj v takýchto prípadoch má opodstatnenie stimulácia porastu, čo potvrdzujú aj slová pána Szócsa.
„Pred tromi rokmi som prvýkrát použil na 40 ha prípravok prírodnej stimulácie Alga 300++P a to na plochách so pšenicou, ktoré boli zaplavené, alebo podmáčané. Porasty aj v týchto nepriaznivých podmienkach vytvorili bohatý koreňový systém a zvýšila sa aj ich celková vitalita. Tento pozitívny efekt, ktorý sa prejavil po aplikácii v porastoch, sa odzrkadlil aj v konečnej úrode zrna. Na týchto ošetrených plochách som dosiahol úrody takmer 5 t/ha, pritom v marci som hodnotil porasty na uvedených plochách ako neuspokojivé, zvažoval som, že ich vyoriem,“ vyjadril spokojnosť Z. Szócs s prípravkami spoločnosti Agrobiosfer. Na základe pozitívnych skúseností v nasledujúcich dvoch rokoch ošetril prípravkom Alga 300++P celú výmeru plochy porastov pšenice ozimnej. „V roku 2014 som použil na porasty pšenice Alga 300++ high P a tam, kde som mal neskorý výsev, som na jar aplikoval aj SoftGuard++ ako prevenciu proti chorobám s obsahom NPK a stopových prvkov. Myslím si, že preventívne riešenie je vždy účinnejšie ako riešenie už vzniknutého problému. Aplikáciou spomínaných produktov som dosiahol vyrovnané, dobre odnožené a zdravé porasty s dobrou úrodou,“ hodnotil Z. Szócs.
„Keďže sa zameriavam aj na výživu porastov mikroelementami, pri regeneračnom hnojení dusíkom (30-40 kg/ha), som v tomto roku na jar aplikoval prírodný prípravok Alga 600,“ uviedol Z. Szócs. Tento prípravok z morských rias pomohol pšenici zlepšiť príjem a využitie aplikovaného dusíka, pričom jej dodal zároveň mikroživiny v ľahko prijateľnej chelátovej forme a bioaktívne látky, čím sa posilnila jej kondícia a urýchlil proces regenerácie. Limitujúcim faktorom na pôdach, kde hospodári p. Szócs je často koreňový systém, ktorý býva kvôli rozsiahlemu zamokreniu slabý. Aj pri riešení tohto problému sa osvedčili prípravky spoločnosti Agrobiosfer, ktoré podporujú tvorbu silného koreňového systému. Rastliny, ktoré disponujú bohatým koreňovým systémom lepšie využívajú vodu, živiny a zároveň zdolávajú lepšie nástrahy meniaceho sa počasia.
Ochrana porastov
„Ochranu porastov pšenice potravinárskej smerujem k dosiahnutiu čo najlepších kvalitatívnych parametrov zrna. Uprednostňujem širokospektrálne fungicídy, ktoré aplikujem preventívne na dvakrát Amistar Xtra, Hutton, Prosaro 250 EC,“ uviedol Z. Szócs.
Kukurica je mimoriadne citlivá na zaburinenie, najmä mesiac po vzídení, kedy majú rastliny slabú konkurenčnú schopnosť proti burinám. „V kukurici používam postemergentné selektívne systémové herbicídy Mais Ter alebo Laudis OD. Potlačenie buriny považujem za kľúčové najmä v skorých rastových fázach kukurice,“ zhodnotil prístup k ochrane porastov Z. Szócs.
Obchodné vzťahy
Úrodu pšenice, kukurice ale aj slnečnice väčšinou kontrahuje dopredu. „Uprednostňujem istotu predaja rastlinných komodít v rámci dlhodobých dobrých obchodných vzťahov so spoločnosťami Mlyn Kolárovo, a. s., ARIMEX Bratislava spol. s r.o., AMYLUM SLOVAKIA, spol. s r.o.,“ uviedol Z. Szócs a dodal: „Kukuricu odvážam priamo k odberateľovi. Vzhľadom na vlhkosť zrna kukurice, som dosiahol realizačné ceny 84 eur/t, u pšenice 140 eur/t.
Vybudovať skladové hospodárstvo
Na uskladnenie rastlinných komodít dlhodobo využíva prenajaté skladové priestory. Do blízkej budúcnosti však plánuje vybudovať na ploche, ktorú má vo vlastníctve, vlastné skladové priestory. „Pracujem na projektovej dokumentácii na vybudovanie skladového hospodárstva s kapacitou 4000 ton zrna obilnín,“ uviedol Z. Szócs a dodal: „Je to výzva, ale reálna, ďalšia v mojom podnikaní.“
VIERA UVÍROVÁ
FOTO - AUTORKA
