Vedecké tímy sa snažia nájsť spôsoby, ako obmedziť množstvo metánu pochádzajúceho z trávenia hovädzieho dobytka. Odborníci hľadajú metódu, ktorá by neohrozila zdravie a úžitkovosť kráv a súčasne nebola príliš technicky a finančne náročná.
Hovädzí dobytok má schopnosť stráviť akúkoľvek rastlinu, ktorú dokáže požuť. K tomu mu slúži unikátny viackomorový žalúdok a evolučne staré mikroorganizmy, tzv. metanogény, ktoré rozkladajú nestráviteľnú celulózu a popri tom produkujú metánový plyn. Okrem intenzívneho uvoľňovania žalúdočných plynov cez pysk sa kravský metán dostáva do ovzdušia aj prostredníctvom hnoja, čo je však menej významný zdroj.
Niektoré mikróby ovplyvňujú produkciu metánu v bachore prežúvavcov aktívnejšie ako iné a sú geneticky dedičné. K takémuto záveru prišla štúdia uverejnená v Science Advances. Podľa nej, samotné zviera neprodukuje metán, ale metanogény, ktoré žijú v bachore a produkujú metán hlavne z vodíka a oxidu uhličitého. Podľa vedcov by sa emisie metánu dali znížiť cieleným párením zvierat, ktorým takéto mikróby chýbajú a odchovom „nových“ kráv, ktoré by boli pre klímu priateľskejšie. Výskumný projekt s názvom Ruminomics skúma vzťah medzi úžitkovými zvieratami a emisiami metánu. V konečnom dôsledku by sa skonzumovaná tráva v bachore prežúvavcov fermentovala skôr, ako by prešla zvyšnými časťami zloženého žalúdka. Tu sa začína aj produkcia metánu, pričom cca 95 % plynov vychádza z pysku pri prežúvaní. Množstvo uvoľneného „kravského“ metánu je priamo úmerné množstvu skonzumovanej potravy. Jedna dojnica môže denne vyprodukovať od 260 do 650 g metánu; ročne tak "vypustí" okolo 150 kg metánu.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 26.
