Slovensko sa postupne stáva krajinou, ktorá čoraz viac importuje potraviny vyrábané v zahraničí zo slovenských surovín. Ak nechceme skončiť len ako vývozca poľnohospodárskych surovín bez vlastnej výroby potravín, vláda musí zásadne zmeniť svoj postoj k potravinárskemu priemyslu. Skonštatovali delegáti valného zhromaždenia Potravinárskej komory Slovenska (PKS).
V Turčianskych Tepliciach sa 8. decembra 2016 uskutočnilo valné zhromaždenie Potravinárskej komory Slovenska. Okrem členov komory sa na valnom zhromaždení ako hostia zúčastnili štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) Gabriel Csicsai, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu Milan Lapšanský, zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR a Slovenskej aliancie moderného obchodu. Valné zhromaždenie sa konalo bez účasti ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej.
PKS na valnom zhromaždení skonštatovala, že po takmer troch desaťročiach transformačného procesu niektoré odvetvia potravinárskeho priemyslu na Slovensku zanikli. Slovensko sa stalo krajinou produkujúcou takmer výlučne monokultúry, ktoré vyváža do zahraničia a následne vo forme potravín s pridanou hodnotou dováža späť.
Podpora potravinárskeho priemyslu na Slovensku v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ je nezvládnutá. Podľa posledných údajov pomer hrubej produkcie potravinárstva k HDP na Slovensku je tretí najnižší spomedzi všetkých členských štátov EÚ, po takých miništátoch ako je Luxembursko a Malta. Rovnako tak pomer pridanej hodnoty k HDP dosiahol tretiu najnižšiu hodnotu v EÚ 28, po Luxembursku a Švédsku.
Zaostávanie potravinárskeho sektora na Slovensku môžeme vidieť aj z porovnania s veľkostne podobnými štátmi. Mimoriadne výkonný potravinársky sektor Írska vyprodukuje 8-krát viac nominálnej hrubej produkcie, dánsky 5-krát viac. Dva krát väčšia Česká republika má viac než trojnásobnú produkciu. Trojmiliónová Litva má o pätinu vyššiu produkciu a v potravinárstve generuje o polovicu vyššiu pridanú hodnotu.
„Nikto z nás nechce, aby sa Slovensko stalo krajinou vyvážajúcou poľnohospodárske suroviny, ktoré budeme späť dovážať formou potravín. Nechceme vyvážať do zahraničia prácu a mzdy, pretože jedno aj druhé potrebujeme pre našich občanov,“ povedal Daniel Poturnay, prezident PKS.
Na potravinársky priemysel mal negatívny dopad transformačný efekt, ktorý sa prejavil najmä na poklese zamestnanosti a na objeme výroby. Avšak systematický prepad výroby a zamestnanosti sa v týchto dvoch sektoroch nezastavil ani v posledných rokoch. Od roku 2007 poklesla výroba pečiva o 21%, syrov o 20% a výrobkov z mäsa o 13%. Slušnejší rast, o 13%, zaznamenalo len konzumné mlieko, čo je však produkt s minimálnou pridanou hodnotou.
Doterajšie vlády sa v rámci riešenia problémov potravinárskeho priemyslu sústreďovali vo významnej miere na prístup predovšetkým nadnárodných obchodných reťazcov a uplatňovanie neférových praktík v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch.
„Jedným z najdôležitejších cieľov našej spoločnosti je spolupracovať s domácimi výrobcami potravín a dostávať ich na pulty našej siete v čo najväčšom rozsahu,“ vyjadril sa Martin Katriak, podpredseda obchodného reťazca COOP Jednota Slovensko.
„Slovenský spotrebiteľ však nie vždy siahne po domácom produkte, čo súvisí nie s nízkym patriotizmom, ale so slabou kúpyschopnosťou, ako aj s nízkou mediálnou podporou pre viacero lokálnych artiklov,“ vysvetľuje Dariusz Bator, generálny riaditeľ spoločnosti Billa.
Delegáti valného zhromaždenia skonštatovali, že stále podstatnejšou príčinou klesajúceho podielu slovenských potravín, ktorá by sa mala stať predmetom otvorenej diskusie, je podfinancovanie potravinárskeho priemyslu. Chýbajúce finančné prostriedky majú za následok nedostatočné investície do technologického vybavenia a zaostávanie v konkurenčnom boji so zahraničnými potravinami.
Hlavným systémovým zdrojom vládnej podpory potravinárstva by mali byť prostriedky z Programu rozvoja vidieka. V tejto súvislosti je hrozivým faktom, že z viac ako 2 mld. € vyčlenených na tento účel do roku 2020 bolo v čase odovzdania rezortu bývalým vedením už zazmluvnených 94 %. Pre tento stav vyjadrili svoje znepokojenie aj zástupcovia Európskej únie.
Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai túto nepriaznivú situáciu potvrdil a vo svojom príhovore vyjadril sklamanie nad tým, že Slovensko svoju šancu premárnilo a finančné prostriedky z eurofondov nevyužilo efektívne. Skonštatoval, že slovenské potravinárstvo sa dostalo na úroveň 20 % oproti roku 1989.
Odporúčania PKS, najmä uprednostnenie podpory existujúcich kapacít pred budovaním nových, čo najširší okruh podporených subjektov a vylúčenie subjektívneho prvku pri posudzovaní žiadostí, ktoré sme dali do pozornosti bývalému vedeniu rezortu pôdohospodárstva neboli zohľadnené vôbec.
„Kľúčový zdroj podpory potravinárskeho priemyslu z verejných zdrojov je v súčasnosti v zásade vyčerpaný. Chcem veriť, že rezort pôdohospodárstva a vláda SR nájdu potrebný konsenzus na kompenzáciu finančných prostriedkov PRV tak, aby sa úpadok potravinárskeho priemyslu zastavil,“ povedal prezident PKS.
Rok 2016 sa pre potravinársky priemysel niesol najmä v znamení novokonštituovanej vlády a predsedníctva SR v Rade EÚ, ďalej tiež rezonovali témy zreformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020, podpisu dohody o voľnom obchode EÚ s Kanadou - CETA a, pravdepodobne, neúspešných rokovaní o voľnom obchode s USA - TTIP.
Ak sa má na Slovensku zastaviť kontinuálny úpadok potravinárskeho priemyslu, vláda by mala tomuto priemyselnému odvetviu začať venovať náležitú pozornosť. Slovenskí potravinári preto považujú za najzásadnejšie témy pre najbližšie obdobie priorizovanie potravinárskeho priemyslu zo strany štátu, ekonomickú podporu potravinárov, zlepšovanie podnikateľského prostredia, ako aj riešenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a potreba zmeny systému vzdelávania. Záujem ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej načúvať potravinári vnímajú, mrzí ich však, že sa s ňou nemohli podeliť o svoje postrehy, názory a návrhy, keďže sa na valnom zhromaždení PKS nezúčastnila.
„Je to Vláda Slovenskej republiky, ktorá má zastupovať a chrániť záujmy svojich občanov, za slovami však už musia nasledovať aj skutky. Situácia v potravinárskom priemyslu naliehavo potrebuje opatrenia, ktorých výsledkom bude zvyšovanie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, zvyšovanie zamestnanosti, prispôsobenie systému vzdelávania potrebám trhu práce. Tieto opatrenia je nevyhnutné hľadať v úzkom kontakte so zástupcami potravinárskeho priemyslu,“ zhodnotil na záver D. Poturnay.
(tasr)
