Z produkčného hľadiska priniesol vlaňajšok v poľnohospodárstve medziročne vyššie priemerné hektárové úrody obilnín o 17,2 %, repky o 37,6 % a cukrovej repy o 24,2 %. Vyplýva to zo správy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK), ktorú dnes predstavila na svojom 27. valnom zhromaždení v Poprade. Solídne produkčné ukazovatele však podľa komory sprevádzal značný cenový pokles, ku ktorému došlo predovšetkým v druhej polovici minulého roka. Výrazné to bolo najmä v rastlinnej výrobe, kde ceny zaostávali v priemere aj o 17 %, v novembri sa prepadli až o 25,3 %.
„Naďalej nepriaznivé zostali bilancie zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami, kde došlo vlani k medziročnému prehĺbeniu pasívneho salda o viac ako 262 miliónov eur,“ konštatoval predseda SPPK Milan Semančík s tým, že stále neujasnená zostáva otázka, do akej miery boli skreslené relatívne priaznivé výsledky v roku 2012 fingovanými vývozmi podvodníkov s DPH. Tí podľa neho najviac ovplyvnili predovšetkým sektory cukru, olejnín a jedlých rastlinných tukov a olejov. „V tomto prípade sa ukázalo, že nepoctiví podnikatelia nielenže nelegálne skrátili daňové príjmy štátu, ale znehodnotili aj štatistiky zahraničného obchodu tým, že vysoko nadhodnotili vývozy, ku ktorým reálne nedošlo,“ konštatoval Semančík.
Je alarmujúce, že investičné náklady do potravinárskych technológií zaznamenávajú už viac rokov zostupný trend. „Pritom bez dostatočných investícií nie je mysliteľné zvyšovať konkurenčnú schopnosť domácej výroby finálnych potravín,“ dodáva Semančík. Podľa neho na slovenský potravinársky priemysel okrem globálnych faktorov vplývajú aj nevyvážené dodávateľsko-odberateľské vzťahy, sťažený prístup k úverom a historický technologicko-inovačný dlh. „Za nevyhnutný považujú potravinári združení v našej komore cielený systém podpory exportu a vstupu na nové trhy, zníženie administratívnych záťaží a intenzívnejšiu štátnu podporu propagáciu domácich potravín,“ upozornil predseda SPPK.
Komora už dlhodobo upozorňuje na význam systematickej práce so spotrebiteľom, ktorý prejavuje nízky spotrebiteľský patriotizmus. A tak hoci v rôznych anketách deklaruje zvýšený záujem o potraviny domácej proveniencie, v skutočnosti uprednostňuje nízku cenu bez ohľadu na pôvod. Medzi základné priority komory patrí zvyšovanie bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska. „Budeme sa usilovať o zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva s ohľadom na efektívne využívanie produkčného potenciálu Slovenska a podporu tvorby a optimalizácie výrobno-odbytových štruktúr zabezpečujúcich zásobovanie obyvateľstva kvalitnými a čerstvými potravinami,“ upozornil Semančík.
Komora pripisuje stále veľký význam aj združovaniu poľnohospodárskych výrobcov a odbytových organizácií. Jej aktivity sa v nasledujúcom období zamerajú na spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie v rokoch 2014 až 2020 a jej implementáciu v podmienkach SR. Okrem toho sa bude komora venovať aj podnikateľskému prostrediu a aktivitám na zvyšovanie predaja domácich potravín na vnútornom trhu.
SPPK má v súčasnosti viac ako 1500 členov a jej členská základňa obhospodaruje vyše 60 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. V chovoch má pritom viac ako 70 % hovädzieho dobytka a približne 50 % oviec.
(tasr)
