Medvedík obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa)je polyfágny škodca v Európe a Ázii. Patrí medzi hmyz. Za jeho prirodzený biotop sa považujú údolia riek a pobrežné lokality blízko vodnej plochy.
Vyskytuje sa v ťažkých humóznych pôdach, kde je vyššia hladina podzemnej vody. Uprednostňuje hnojené a zavlažované polia a dokáže prekonať aj vodné prekážky. Medvedík obyčajný má široké spektrum hostiteľských druhov - kapusta, reďkovka, paprika, rajčiak, baklažán, uhorka, tekvica, mrkva, cesnak, jahoda, sója, kukurica, slnečnica, zemiak, repa obyčajná, chmeľ, tabak, konopa, chryzantéma a niektoré okrasné cibuľoviny. Spôsobuje veľké straty v produkcii zeleniny. Najvážnejšie poškodené bývajú výsevné záhony a čerstvo presadené sadenice. Medvedík požiera korene, hľuzy, klíčiace rastliny a aj drobné živočíchy, napr. dážďovky. Obhrýza podzemné i spodné časti rastlín, pričom poškodené rastliny rýchlo vädnú. Ako typický príznak môžeme pozorovať na povrchu pôdy chodbičky v podobe pásikov. Tunelovanie okolo koreňového systému rastliny vysuší okolitú pôdu, rastliny sú vystavené vodnému stresu a nakoniec odumrú. Ak je poškodená iba časť koreňov, rast je spomalený.
Telo škodcu je dlhé 45 - 60 mm, na hornej strane hnedé, na spodnej strane bledej farby. Tykadlá má kratšie a silné. Predné chitinizované krídla sú menšie, dosahujú polovicu dĺžky bruška. Ich tvar je trojuholníkový a je na nich sieť žiliek. Zadné krídla sú blanité s hustou sieťou žiliek. Prvý pár nôh je hrabavý, zvyšné dva páry nôh sú kráčavé. Veľkosť samčeka je 35 - 45 mm, samička je väčšia 40 - 50 mm. Hlavný výskyt imág je od začiatku mája do konca júla. Samičky po oplodnení vytvárajú v pôde hniezdo, do ktorého kladú 200 - 350 vajíčok. Ich kladenie sa začína na konci mája a pokračuje do augusta; v skleníkoch a pareniskách môže začať už v marci. Rastliny, ktoré sa nachádzajú nad hniezdom, odumierajú. Larvy sa liahnu z vajíčok za 14 - 20 dní a vyvíjajú sa cez 5 instarov. Živia sa organickými zvyškami alebo humusom a zostávajú v hniezde 3 - 4 týždne. Prezimuje larva 3. instaru alebo imágo v pôde v hĺbke 40 - 100 cm. Na jar sa larvy poslednýkrát zvliekajú a v máji dospievajú. V priebehu roka sa vyvinie iba jedna generácia škodcu.
Najvyššie škody vznikajú samičkami na jar, kedy pri príprave hniezda prehrýzajú korene rastlín. Ohrozené sú rastliny najmä v pareniskách, skleníkoch a záhradách. Poškodzuje aj poľné plodiny, kvety a trávniky. Niekedy môže zničiť až 50 % rastlín. Preventívne sa odporúča vysádzať skôr väčšie ako malé sadenice, ktoré sú tolerantnejšie voči poškodeniu týmto škodcom. Zníženie výskytu burín, ktoré môžu kolonizovať polia a pôsobiť ako alternatívny zdroj potravy, môže tiež obmedziť rast populácie škodcu.
Mechanicky možno škodcu ničiť likvidáciou hniezd s vajíčkami alebo mladými larvami. Kontrolné opatrenia zahŕňajú hlboké kopanie na jeseň na zničenie prezimujúcich štádií a kyprenie pôdy v medziriadkových priestoroch do hĺbky 10 až 15 cm (dva- až trikrát koncom mája až júna) na zničenie vajíčok a lariev. Lokalitu hniezd prezrádzajú miesta uschnutých rastlín. Vajíčka a mladé larvy pod vplyvom slnečného žiarenia hynú. Sklenené, kovové nádoby s trochou vody či kvasiacej tekutiny sa môžu použiť ako pasce. Tie sa zakopú do pôdy na úroveň jej povrchu. Škodca ich neprelieza, ale padá do nich. Účinné sú v apríli a máji. Na začiatku mája sa odporúča rozmiestniť na pozemok kôpky konského hnoja, ktoré lákajú škodcu na kladenie vajíčok. Kontrola sa urobí približne za mesiac. Následne pri pozitívnej kontrole sa vajíčka zničia. Využiť sa môže aj metóda vykopania 0,5 m hlbokých jám, kde sa uloží hnoj, kam škodca bude na jeseň zaliezať na prezimovanie. Zalezení jedinci sa ničia rozhodením hnoja na povrch pôdy v zime alebo poliatím hnoja horúcou vodou.
Na biologickú ochranu možno využiť larvy Stenaptinus spp., známe ako špecializované predátory vajíčok tohto škodcu. Chrobák Pheropsophus aequinoctialis je rozšírený v rôznych krajinách a obýva brehy riek a iné vlhké miesta, ktorého dospelí jedinci sa živia týmto škodcom. Možno využiť aj chemickú obranu, ktorá sa robí pomocou otrávených návnad. Prevarené zrná kukurice, pšenice alebo jačmeňa so slnečnicovým olejom a insekticídom sa zahrabú do pôdy a na povrch pôdy sa rozhádžu listy šalátu a tie sú namočené do roztoku insekticídu. Návnady sa aplikujú v apríli a máji. Pri silnom výskyte škodcu sa môže v letnom období použiť aj fumigácia pôdy prípravkom Basamid, ktorý je povolený iba pre profesionálnych používateľov.
Prirodzenými nepriateľmi medvedíka obyčajného sú rôzne druhy vtákov a drobných dravých hlodavcov (drozd čierny, škorec obyčajný, vrana obyčajná, krt obyčajný a jazvec obyčajný).
Ing. MAROŠ LUČAJ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
