Podľa týchto čísel 18,1 milióna ton alebo desatina z pšenice na globálnom trhu pochádza z Ukrajiny, ktorá je jej piatym najväčším exportérom na svete. Ruský útok už výrazne zvýšil jej cenu, ktorá sa dočasne dostala nad 400 eur za tonu.
Na Ukrajinu síce v roku 2020 pripadli len 3 % vypestovanej pšenice. Krajina však z nej spotrebovala len zlomok, a preto na ňu pripadalo až 10,4 % exportu. Najväčším vývozcom je Rusko s (37,2 milióna ton a podiel 22 %), za ktorým nasleduje Európska únia (37 miliónov ton, 21 %), USA a Kanada. Vnútorný obchod v rámci EÚ nie je do týchto čísel započítaný.
Na dovoz pšenice sú odkázané predovšetkým veľké ázijské a africké štáty, ako sú Indonézia (10,3 milióna ton), Turecko (9,7 milióna ton), Egypt (9 miliónov ton) a Čína (8,2 milióna ton).
Čína už na začiatku februára oznámila, že uľahčí dovoz obilia z Ruska. Čína je síce najväčším producentom pšenice na svete, ale napriek tomu sa nezaobíde bez jej dovozu.
FAO v piatok (11. 3.) varovala, že medzinárodné ceny potravín a krmív môžu v dôsledku vojny na Ukrajine stúpnuť o viac než 20 %. Index cien potravín FAO sa vo februári dostal na rekordné maximum a je takmer isté, že v najbližších mesiacoch bude v dôsledku vojny na Ukrajine pokračovať v raste. Podľa FAO iné krajiny nedokážu plne vykompenzovať očakávaný výpadok exportov z Ruska a Ukrajiny a tento nedostatok môže spôsobiť nárast cien potravín a krmív o 8 % až 22 %, pričom už teraz sa nachádzajú na vysokých úrovniach.
(tasr)
