Prechod na automatický dojací systém vyžaduje starostlivú prípravu, a to nielen preto, že zaobstaranie robotického dojenia predstavuje značnú investíciu. Nutnosťou môže byť množstvo zmien v doterajšej praxi, či už priamo pri riadení stáda alebo pri príprave krmív. Podceniť nemožno ani potrebu ďalšieho vzdelávania chovateľov či zamestnancov. Avšak väčšina farmárov, ktorí robotické dojenie využívajú, radia tým, čo ešte váhajú, celkom jednoznačne.
Robotické či automatické dojace systémy (RDS) zvládnu dojiť kravy bez potreby ľudskej práce. Zvieratá sami rozhodujú o tom, kedy sa nechajú podojiť a systém, vďaka nainštalovaným doplnkom, zaznamenáva rôzne detailné informácie o každom dojení, ale i ďalšie údaje o zvierati, ako napríklad jeho hmotnosť, teplota, pohybová aktivita, ktoré chovateľ môže kontrolovať a analyzovať na svojom počítači či mobilnom zariadení.
To však neznamená, že by klesla dôležitosť prítomnosti kvalitných ošetrovateľov. Ich práca stále zaisťuje hladké fungovanie chovu, prispieva k vysokej úžitkovosti kráv, zdraviu a welfare. Častými dôvodmi pre využitie dojacich robotov je zlepšenie pracovných podmienok a životného štýlu chovateľa či pracovníkov mliečnej farmy, prípadne redukcia nákladov na prevádzku dojárne a problémov so zháňaním kvalitných dojičov, ale tiež prospešnosť pre zdravie a welfare kráv.
Avšak je nutné pripomenúť, že zaobstaranie robota nie je spásnym riešením nízkej efektivity chovu, preto jeho inštalácia nemusí byť vhodná pre každý podnik. V neposlednom rade preto, že ide o veľkú investíciu, ktorá je s nákupom a inštaláciou RDS spojená a pri nezvládnutom manažmente stáda a výroby krmív by návratnosť takejto investície bola veľmi nepravdepodobná.
Akonáhle sa chovateľ či vedenie poľnohospodárskeho podniku rozhodne, že začne skutočne uvažovať o investícii do robotov, prvým krokom by mala byť návšteva a diskusia s chovateľmi, na ktorých farmách už RDS fungujú.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. ANNY MIKŠOVSKÝ MARCINKOVEJ - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 2.
