Získavanie mlieka patrí medzi technologicky a fyzicky najnáročnejšie úkony v chovoch dojníc. Okrem zaistenia dostatočného welfare a pohody zvierat je nutné zaistiť maximálnu hygienu získaného mlieka, ktorá má následne vplyv na celý proces jeho spracovania.
Medzi prvky, ktoré zaisťujú získanie čo najmenej kontaminovaného mlieka patrí okrem samotného dojenia tiež hygiena dojníc. Hygiena dojníc je ovplyvnená hygienou maštalí a z tohto dôvodu je nutné zaistiť v celom svojom postupe čo najvyššie hygienické štandardy.
Martin a kol. vo svojej štúdii zmerali množstvo bakteriálnych spór v mlieku a ich zdroje. Tento ukazovateľ, ktorý sa veľmi nesleduje, si vybrali z dôvodu následného významu v syrárskom priemysle, ktorý je špecifický svojimi požiadavkami na technológiu výroby. Vo svojej štúdii sa zamerali na riziko kontaminácie od stajní, až po jednotlivé kroky vykonávané v dojárni (Mc Sweeney and Mc Namara, 2021, Martin et al., 2019). Martin a kol. došli k záveru, že pre zaistenie hygienickej kvality mlieka je nutné, vzhľadom na vysokú mikrobiálnu záťaž, dodržovať hygienu už v maštaliach. V tabuľke 1 sú uvedené jednotlivé faktory a ich významnosť majúca vplyv na množstvo spór v tankovom mlieku (Martin et al., 2019).
Dojnice trávia väčšinu svojho času v maštaliach a vzhľadom na to, že vemeno (i cez všetky bariéry) je v blízkom kontakte s týmto prostredím, je nutné, aby technológia získavania mlieka začala už v týchto priestoroch. Hygiena stajní má vplyv ako na čistotu povrchu ceckov, tak na riziko vzniku mastitíd. V prípade, že je mliečna žľaza špinavá, tak je nutné ju pred samotným dojením dôkladne očistiť alebo vydezinfikovať.
Viac sa dočítate v príspevku MVDr. MIROSLAVA MACHÁČKA, Ph.D. z Veterinární univerzity Brno - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 2.
