Národný kontaktný bod v Poľsku informoval koncom júna Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) o nezvyčajných úmrtiach mačiek v celej krajine.
K 11. júlu bolo laboratórne testovaných 47 vzoriek od 46 mačiek a jedného karakala chovaného v zajatí, z ktorých 29 (62 %) bolo pozitívnych na vtáčiu chrípku (H5N1). Uvádza sa, že 14 mačiek bolo utratených a ďalších 11 uhynulo, pričom posledný úhyn bol hlásený 30. júna.
Zdroj infekcie mačiek vírusom H5N1 je v súčasnosti neznámy a prebiehajú epizootologické vyšetrovania. Existuje niekoľko možností pre zdroj infekcie: priamy alebo nepriamy kontakt mačiek s infikovanými vtákmi alebo prostredím, v ktorom sa vyskytujú, konzumácia infikovaných vtákov alebo potravy kontaminovanej vírusom. Úrady vyšetrujú všetky potenciálne zdroje a dodnes žiadny nevylúčili. Z 25 mačiek, o ktorých sú dostupné informácie, dve žili vonku, 18 žilo v domácnostiach s prístupom na balkón, terasu alebo dvor a 5 žilo v domácnostiach bez prístupu do vonkajšieho prostredia.
U niektorých mačiek sa vyvinuli závažné symptómy, vrátane ťažkostí s dýchaním, krvavé hnačky a neurologické príznaky s rýchlym zhoršením stavu a v niektorých prípadoch úhynom. Celkovo malo 20 mačiek neurologické príznaky, 19 malo respiračné príznaky a 17 malo neurologické aj respiračné príznaky. Pitvou bol u niektorých mačiek zistení zápal pľúc.
WHO naďalej monitoruje situáciu a úzko spolupracuje so sektorom zdravia zvierat a verejného zdravia, regionálnymi agentúrami, Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (WOAH) a partnerskými organizáciami v Poľsku a na celom svete.
K 12. júlu nebol potvrdený kontaktom s pozitívnymi mačkami žiadny prenos vtačej chrípky H5N1 na človeka. Od konca roku 2021 bol celosvetovo hlásený bezprecedentný počet ohnísk H5N1 medzi hydinou a voľne žijúcimi vtákmi. Od júna 2023 sa vírus stal dominantným v Ázii, Európe, Amerike a Afrike. Okrem infekcií voľne žijúceho vtáctva a domácej hydiny došlo k zvýšenému zisteniu u iných ako vtáčích druhov, vrátane voľne žijúcich suchozemských (loviacich vtáky) a morských cicavcov a príležitostne aj u chovaných alebo zajatých druhov cicavcov. K nakazeniu došlo pravdepodobne prostredníctvom kontaktu s infikovanými živými alebo mŕtvymi vtákmi alebo ich prostredím.
Celý článok je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 31.
