V máji sme si pripomenuli desiate výročie vstupu Slovenska do EÚ. Názory na prínosy alebo nevýhody členstva v rôznych oblastiach sa rôznia. Podobne je to aj v oblasti poľnohospodárstva. Veľa prinieslo, veľa sa zmenilo. Anketová otázka pre našich čitateľov v mesiacoch máj – jún znela: Prinieslo členstvo Slovenska v EÚ pozitívne zmeny pre slovenské poľnohospodárstvo? Zo štyridsiatich odpovedí bolo 25 percent za „Skôr áno“, alebo „Áno“ a 75 percent si myslí že „Skôr nie“, alebo „Nie“.
Členstvo Slovenska v EÚ prinieslo do slovenského poľnohospodárstva viaceré pozitívne zmeny, a niekoľko výziev. Prostriedky na rozvoj vidieka priaznivo vplývali na modernizáciu poľnohospodárstva. Zvýšili sa príjmy farmárov, zastavil sa prepad produkcie v mnohých sektoroch, vzrástol vývoz, zlepšila sa kvalita viacerých produktov a mnohé vidiecke oblasti sa začali rozvíjať. Poľnohospodári majú voľnosť pri určovaní toho čo budú pestovať, alebo chovať. Situácia sa zlepšovala aj vďaka celkovému zefektívneniu fungovania spoločnosti, či zvyšovaniu životnej úrovne a postavenia Slovenska na medzinárodnej scéne. Na druhej strane sa slabšie využili možnosti posilniť potravinárstvo, podporiť mladých farmárov a zlepšiť postavenie farmárov v potravinovom reťazci.
Pri celkovom hodnotení treba mať na pamäti východiskový stav. Slovenské poľnohospodárstvo sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia výrazne prepadlo, a tieto nepriaznivé pomery ovplyvňovali aj rokovania o vstupe do EÚ. Napriek nízkej úrovni produkcie pred vstupom do EÚ, dosiahli slovenskí vyjednávači dobré výsledky. Podarilo sa im vyjednať viaceré prechodné obdobia a zabezpečiť chránené označenie pôvodu pre slovenské produkty, vrátane Tokaja. Väčšina dohodnutých kvót bola vyššia, ako produkcia v tom období – napríklad kvótu na mlieko Slovensko nikdy nenaplnilo.
Pre všetky nové krajiny bol nevýhodný pomalší nábeh priamych platieb. Táto nevýhoda bola kompenzovaná vyššími prostriedkami na rozvoj vidieka. V období 2007 – 2013 získalo Slovensko na rozvoj vidieka 2 miliardy eur. To sa pozitívne prejavilo na modernizácii fariem, agroenvironmente, platbách pre znevýhodnené oblasti či diverzifikácii poľnohospodárstva.
Na roky 2014 – 2020 má Slovensko na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyčlenené finančné prostriedky vo výške zhruba 4,7 miliardy eur. Podpora v tejto oblasti na obyvateľa na Slovensku presahuje priemer EÚ a podpora na farmára je vysoko nadpriemerná. Mnohé farmy si z európskych prostriedkov pokryjú celé mzdové náklady a navyše majú možnosť získať prostriedky na svoj ďalší rozvoj z Programu na rozvoj vidieka.
V období 2004 – 2012 rástli príjmy v poľnohospodárstve o 18,8 percenta ročne, čo je viac ako v celom hospodárstve (9,1 percenta ročne). Ich rozdelenie medzi poľnohospodárov však nebolo rovnomerné. Po vstupe do EÚ rástol poľnohospodársky vývoz rýchlejšie ako dovoz, jeho štruktúra je však nepriaznivá. Slovensko má pozitívnu obchodnú bilanciu pri základných komoditách a polospracovaných produktoch. Na druhej strane dováža oveľa viacej finálnych produktov, a to sa odráža aj na pultoch v obchodoch.
Spoločná poľnohospodárska politika je výhodná hlavne pre ekonomicky slabšie krajiny, ktoré by nedokázali podporovať svoje poľnohospodárstvo v takej miere, ako bohatšie krajiny. Navýšenie finančných prostriedkov na roky 2014-2020 Slovensku umožňuje zamerať sa na vytváranie nových pracovných miest aj pre mladých ľudí, posilnenie pozície farmárov v potravinovom reťazci, zvýšenie produktivity či podporu potravinárstva.
