V utorok 17. mája 2016 odznelo v reportáži redaktora Novín TV JOJ Antona Adamčíka s názvom „Európsky spor o herbicíd“ o hlasovaní ku glyfozátu na európskej úrovni z úst Michala Feika (odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja) nasledujúce stanovisko: „Veľmi pozorne sledujeme túto tému a dali sme si pripraviť aj odborné podklady, avšak definitívne rozhodnutie padne až v najbližších dňoch.“
Myslíme si, že ministerstvo pôdohospodárstva vo svojom tvrdení zavádza. V liste adresovanom organizácii Greenpeace Slovensko zo dňa 31. marca totiž deklarovalo, že sa v hlasovaní o re-autorizácii látky glyfozát (o ktorej by sa malo hlasovať dnes, resp. zajtra) „po odbornej stránke súhlasí so závermi hodnotenia Nemecka (ako spravodajského štátu pre posúdenie účinnej látky úradom BfR) a EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín)“.
Hodnotenia EFSA ako aj nemeckého inštitútu BfR vyhodnotilo glyfozát ako látku, ktorá nepatrí do kategórie „potenciálny karcinogén“. Je pritom v priamom rozpore s predchádzajúcim hodnotením Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARAC) organizácie WHO, ktorá ju klasifikovalo ako pravdepodobne spôsobujúcu rakovinu.
„Ak ministerstvo v liste tvrdí, že zakladá svoje hlasovanie na hodnotení EFSA, nerozumieme, prečo tento svoj zámer podporiť licenciu pre glyfozát na ďalšie obdobie nezverejní jasne. Vyjadreniami, že rozhodnutie ako hlasovať padne v najbližších dňoch, zavádza,“ uviedla koordinátorka kampane Greenpeace Slovensko, Katarína Nikodemová.
Bezpečnosť tejto látky pritom nie je dokázaná. Sme svedkami vedeckého sporu, v ktorom na jednej strane je hodnotenie Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá vidí glyfozát ako možný karcinogén. K svojim záverom prišla na základe verejne dostupných peer-review vedeckých štúdii, ktoré sú voľne dostupné. Na strane druhej je hodnotenie agentúry EFSA.
Problém pri hodnotení EFSA je, že je netransparentné, a to z dvoch dôvodov. Ich hodnotenie vychádza z iných zdrojov, a to aj na základe štúdii predložených samotnými výrobcami pesticídov. Pritom tieto štúdie nemožno kriticky posúdiť, pretože agrochemické firmy, ktoré ich predložili, ich odmietajú zverejniť pod zámienkou, že ide o obchodné tajomstvo. Nezávislosť odborných hodnotiteľov úradu EFSA sa takisto nedá preveriť. Úrad totiž odmieta zverejniť všetky mená hodnotiteľov.
„Zakladať hlasovanie o budúcnosti tejto látky na ďalších pravdepodobne 9 rokov na základe záverov EFSA považujeme za zbytočný hazard pre naše životné prostredie, ale aj zdravie ľudí. Kým nie je vyriešený vedecký spor o tom, či skutočne škodí alebo nie, mali by sme rešpektovať princíp predbežnej opatrnosti a jej použitie pozastaviť“, doplnila Nikodemová.
(tasr)
