Ďatelinoviny ako lucerna siata, ďatelina lúčna a ich miešanky s trávami prinášajú do kŕmnych dávok prežúvavcov lacný zdroj dusíkatých látok. Ďatelina je pritom odporúčaná hlavne do podhorských a horských oblastí, lucerna do nižšie položených lokalít.
Z pohľadu výživy zvierat sú tieto krmoviny cenným zdrojom dusíkatých látok, ale aj viacerých minerálov, vitamínov a esenciálnych aminokyselín. Na to, aby bol plne využitý ich potenciál, je potrebné dodržiavať vhodnú agrotechniku pestovania. Výrazným faktorom, ktorý ovplyvňuje ich kvalitu sú aj klimatické podmienky počas vegetačného obdobia.
Pre kŕmenie zvierat je najekonomickejším spôsobom ich konzervácie silážovanie. Tu sa ale dostávame do situácie, ktorá môže byť problematická. Nie je tajomstvom, že lucerna, ďatelina a aj ďalšie ďatelinoviny sú oproti ostatným krmovinám ťažšie silážovateľné. Je to z dôvodu vysokej úrovne dusíkatých látok, ktoré sú vo svojej podstate silným pufrom a spôsobujú vysokú pufračnú kapacitu.
Pufračná kapacita je prirodzenou schopnosťou rastlín odolávať okysľovaniu počas fermentačného procesu pri silážovaní. V praxi sa to prejavuje tak, že ak chceme dosiahnuť, aby sa siláž okyslila na úroveň pH 4, musia baktérie mliečneho kvasenia za pomoci vodorozpustných cukrov vytvoriť pri silážovaní ťažko silážovateľnej lucerny až 74 g kyseliny mliečnej na kilogram sušiny, pričom pri ľahko silážovateľnej kukurici na to stačí iba 32 g kyseliny mliečnej. Napriek týmto rozdielom je možné aj z ťažko silážovateľného krmiva vyrobiť kvalitnú, nutrične hodnotnú siláž.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. ĽUBICE RAJČÁKOVEJ, PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra v Týždenníku ROĽNÍCKE NOVINY č. 17.
