Hodnotenie efektívnosti pestovania pšenice v období rokov 2019 - 2023 poukazuje na rozdielne ekonomické výsledky dosiahnuté výberovým súborom podnikateľských subjektov poľnohospodárskej prvovýroby. Z hľadiska efektívnosti pestovania bol najnepriaznivejší rok 2023. V tomto roku bolo pestovanie pšenice stratové aj pri započítaní dotácií. V roku 2019 bolo pestovanie bez dotácií stratové, dotácie pomohli našim pestovateľom dosiahnuť zisk. V rokoch 2020 – 2022 bolo pestovanie ziskové aj bez započítania dotácií. Priaznivá ekonomická situácia v roku 2022 bola len krátkodobá. V nasledujúcom roku 2023 prišlo k poklesu cien a pri ďalšom zvyšovaní celkových vlastných nákladov to znamenalo stratu aj pri započítaní dotácií.
Väčšia časť produkcie smeruje na zahraničné trhy
Najvyššiu úroveň zberových plôch pšenice pozorujeme v roku 2022 (411,7 tis.ha), najnižšiu úroveň v roku 2021 (357,0 tis. ha). Hektárové úrody sa pohybovali v intervale od 4,8 t.ha-1 do 6,1 t.ha-1. Celková produkcia pšenice kolíše, najnižšiu úroveň sme zaznamenali v roku 2019 (1 952,6 tis.t). V nasledujúcom roku sa produkcia zvýšila a v roku 2021 poklesla na hodnotu 1 999,2 tis.t. V nasledujúcich rokoch sa zvyšovala a v roku 2023 dosiahla rekordnú úroveň 2 481,5 tis.t. Celková ponuka je tvorená množstvom počiatočných zásob, produkcie a dovozu. Najvyššiu úroveň dosiahla v roku 2023 (2 975,0 tis.t), naopak najnižšiu úroveň pozorujeme v roku 2019 (2 414,3 tis.t). Domáca spotreba sa pohybuje pod úrovňou 1 mil.t. Najnižšiu úroveň domácej spotreby sme zaznamenali v roku 2021 (947,0 tis.t), najvyššiu v roku 2023 (992,2 tis.t). Najvýznamnejšou položkou domácej spotreby je potravinárske využitie (roky 2019, 2021 a 2022), v rokoch 2020 a 2023 to bolo využite na kŕmne účely. V roku 2023 sa z celkovej domácej produkcie doma spotrebovalo 40% pšenice, zvyšných 60% smerovalo na zahraničné trhy. Z domácej spotreby bolo 42,0% použité na kŕmne účely, 40,5% na potravinárske, 10,8% pre osivo a 6,7% tvorila ostatná spotreba. Pšenica je významná exportná poľnohospodárska komodita. Objem dovozu kolíše, najvyššiu úroveň dosiahol v roku 2022 (88,9 tis.t). V celom sledovanom období bol vývoz nad úrovňou 1 mil.t. Najvyššiu hodnotu dosiahol v roku 2023 (1 559,0 tis.t). V tomto roku bolo na najvyššej úrovni aj saldo zahraničného obchodu (+1 512,8 tis.t) i celkové použitie (2 567,6 tis.t).
Bez dotácií v rokoch 2019 a 2023 nepriaznivá ekonomika výroby
Pri výpočtoch boli použité priemerné ročné ceny pšenice potravinárskej. Pri porovnaní cien výrobcov pšenice v jednotlivých rokoch pozorujeme vysokú mieru volatility. Táto spočíva vo výraznom náraste cien medzi rokmi 2021 a 2022 (+115,1 €.t-1, resp. +60 %) a následnom poklese cien medzi rokmi 2022 a 2023 (-105,4 €.t-1, resp. - 34 %). Úroveň vlastných nákladov na tonu sa zvýšila o 30 %. Tržby na hektár sa zvýšili z úrovne 759,4 €.ha-1 na úroveň 1 234,6 €.ha-1(+475,2 €.t-1, resp. +63 %). Efektívnosť nákladov bez započítania dotácií bola pod hodnotou 1 v rokoch 2019 a 2023. Uvedené znamená, že 1 € vložené do výroby pšenice prinieslo výnos 0,82 € (rok 2019), resp. 0,81 € (rok 2023). Výsledok hospodárenia bez dotácií je záporný v rokoch 2019 a 2023, čo potvrdzuje efektívnosť nákladov pod úrovňou 1. Výsledok hospodárenia s dotáciami je záporný v roku 2023 (-112,3 €.ha-1). Bol to dôsledok neustáleho zvyšovania celkových vlastných nákladov pri súčasnom poklese realizačných cien pšenice. V ostatných hodnotených rokoch bol zaznamenaný kladný výsledok hospodárenia. Zisk mal najvyššiu úroveň v roku 2022 (+485,7 €.ha-1), najnižšiu v roku 2019 (+38,2 €.ha-1). V tomto roku bol kladný výsledok hospodárenia dosiahnutý práve vďaka dotáciám.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
