V chovoch hovädzieho dobytka sa často vyskytujú prejavy patologického správania. Najviac frekventované je vzájomné cicanie zvierat. Je to veľmi nepríjemný problém, ktorý je potrebné riešiť komplexne a ktorému treba najmä predchádzať.
Vzájomné cicanie kráv je nepríjemný chovateľský a ekonomický problém a je najškodlivejším prejavom abnormálneho správania. Problémom v skupinovom ustajnení dobytka je zlozvyk niektorých zvierat, ktoré sa snažia piť mlieko z vemena inej kravy, čo spôsobuje straty na mlieku, ale tiež zápaly vemena.
Vyciciavanie má negatívny vplyv najmä na zasušené dojnice, pri ktorých prerušenie procesu obnovy žľaznatého tkaniva sa môže spájať s poruchami hormonálnych funkcií. Pri mnohých cicaných zvieratách sa vyskytujú typické zmeny na vemene ako sú pretiahnuté a rôzne tvarované cecky, ktorých koža má pergamenový vzhľad, viditeľná asymetria vemena či rôzne poranenia ceckov. Opakovaným vyciciavaním dochádza k zmene sekrétu jalovíc. Nebezpečné sú najmä hnisavé sekréty. Ojedinele sa vyskytuje aj samovyciciavanie, a to pri státí so dvihnutou končatinou či poležiačky.
Dôležitými faktormi vzájomného cicania kráv sú najmä ustajnenie a kŕmenie - veľkosť kŕmneho miesta a dostatočný čas na žranie a prežúvanie. Zoskupovanie zvierat do veľkých skupín vedie pri nerešpektovaní teritoriálnych požiadaviek jedinca k prejavom psychického napätia. Vyšší počet zvierat na jedno kŕmne miesto a zmenšenie plochy na zviera vytvárajú podmienky pre vznik stresu a následného cicania. Cicanie sa často prejavuje ako kompenzácia sociálneho napätia a neistoty. Podnetom môže byť aj zmiešanie skupín.
Viac sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 41.
