Odborníci na výživu pokladajú strukoviny za dostupnú a výživnú náhradu mäsa. Pomocou strukovín sa v chudobnejších krajinách sveta dá riešiť otázka hladu či nedostatočnej výživy.
Organizácia Spojených národov (OSN) do medzinárodného kalendára zaviedla z iniciatívy Burkiny Faso Svetový deň strukovín, ktorý sa bude sláviť 10. februára. Rozhodlo o tom Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v rezolúcii A/RES/73/251 a v decembri 2018 o tom informovala OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
V súvislosti s vyhlásením Svetového dňa strukovín OSN vychádzala z úspechu Svetového roku strukovín 2016 ako aj zo skutočnosti, že 10. februárom treba znova pripomenúť prínos strukovín do udržateľného pôdohospodárstva a zároveň aj do realizácie programu Agenda 2030. Lídri celého sveta sa v septembri 2015 na samite OSN v New Yorku zaviazali ukončiť chudobu, bojovať proti klimatickým zmenám a nespravodlivosti. Schválený program Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj ponúka lepšiu budúcnosť nielen pre ľudstvo, ale aj pre planétu ako takú. Sedemnásť Cieľov udržateľného rozvoja, jednomyseľne prijatých 193 krajinami sveta, predstavuje nový univerzálny štandard pre rozvoj, v ktorom sa myslí na všetkých obyvateľov planéty. Druhý zo 17 Cieľov udržateľného rozvoja nesie názov: Žiaden hlad. Znamená to jednak ukončiť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať trvalo udržateľné pôdohospodárstvo.
VZ OSN vyhlásilo rok 2016 za Medzinárodný rok strukovín a jeho motto bolo: Výživné zrná pre trvalo udržateľnú budúcnosť. FAO vtedy informovala, že Medzinárodný rok strukovín poskytne príležitosť na priblíženie celého produkčného reťazca tak, aby sa v čo najlepšej miere zužitkovali proteíny obsiahnuté v strukovinách, zvýšila sa produkcia strukovín na celom svete a čo najlepšie sa využilo striedanie kultúr na pestovateľskej pôde. Na to má nadviazať Svetový deň strukovín.
Strukoviny sú ročné rastliny produkujúce semená rôzneho tvaru, veľkosti a farby, ktoré sa využívajú ako potravina pre ľudí prípadne ako krmivo v živočíšnej výrobe. Sú dôležitým zdrojom bielkovín, obsahujú vitamíny najmä skupiny B, makro a mikroelementy aj vlákninu. Z mikroelementov ide najmä o draslík, fosfor, vápnik a horčík, železo, zinok, mangán a meď. K výživovo dôležitým patria aj minerálne látky. Medzi hlavné druhy strukovín patria bôb, hrášok, suchý hrach, fazuľa, šošovica, cícer, sója a ďalšie.
Odborníci na výživu označujú strukoviny za lacnú a výživnú náhradu mäsa. Za "kráľovnú" zo strukovín sa považuje sója. Podľa názoru špecialistov ide o biologicky najhodnotnejšiu strukovinu, zvyčajne sa nazýva aj "rastlinné mäso".
Špecialisti popri prednostiach strukovín pre ľudské zdravie poukazujú aj na prínosy pre zdravie zvierat a stav pôdy. Akcentujú skutočnosť, že dochádza k udržiavaniu biologickej rozmanitosti (biodiverzity).
Rastlinné zvyšky strukovín sa používajú ako krmivo na zvýšenie koncentrácie dusíka v krmive zvierat, čo zlepšuje ich rast a zdravie. Tým, že rastliny strukovín majú schopnosť viazať dusík, zlepšujú úrodnosť pôdy, v dôsledku čoho je možné znížiť používanie umelých (chemických) hnojív. V konečnom dôsledku sa to nepriamo prejavuje aj na znižovaní emisií plynov vyvolávajúcich skleníkový efekt. Pestovanie strukovín zlepšuje aj stav mikroflóry a mikroorganizmov.
(tasr)
