Kury lesné predstavujú ekologickú skupinu drsnonohých kúr. Zaraďujeme sem tetrovy hlucháne a jariabky. Sú to nesťahovavé vtáky, žijúce v lesoch severnej pologule.
S rozvojom civilizácie sú čoraz zriedkavejšie. Majú pomerne mohutné telo pokryté hustým perím, rovné ukončenie chvosta, hrubé operené nohy so zrohovatenými obrubami na prstoch, uľahčujúcimi pohyb po snehu. Živia sa pupeňmi, semenami i plodmi rastlín a v čase hniezdenia aj hmyzom. Pozoruhodné sú ich svadobné tance v čase tokania.
Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) je najväčším vtákom čeľade bažantovité a najväčším kurovitým vtákom v strednej Európe. Dospelý samec meria cca 60 cm, váži 1 - 1,5 kg; na tele samca prevláda čierna farba operenia s kovovým leskom, biele perie sa nachádza na chvoste a vo veľkých škvrnách na krídlach. Nad očami má výrazné červené lysinky, zobák je svetlý. Široký chvost má oblé zakončenie, vždy sa skladá z párneho počtu pier (16 - 18 pier), kohút ho často roztvára do vejára. Samica meria asi 50 cm, je hrdzavohnedej farby.
Tetrov žije skrytým spôsobom života. Vyskytuje sa v zmiešaných ako aj ihličnatých lesoch, s bylinným podrastom a bohatým výskytom lesných plodov. Areál výskytu sa často prekrýva s areálom výskytu drevín a bobuľonosných kríkov (čučoriedky, ostružiny), na ktoré je viazaný. Potravu (trávy, bobule, hmyz) získava zberom a hrabaním. V zimnom období tvorí jeho hlavnú potravnú bázu ihličie. V máji sa v potrave hlucháňa začínajú objavovať už aj bezstavovce. Pri trávení potravy hrajú významnú úlohu gastrolity (drobné kamienky), ktoré prijíma v priebehu roka v rôznom množstve. Hlucháňom vyhovuje viac zima s dostatočnou snehovou prikrývkou, kde za silných mrazov navečer zaliezajú a nocujú v „bunkroch“, kde je teplota o niekoľko stupňov vyššia než na povrchu snehu, resp. v korunách stromov.
Tetrov hlucháň, najmä samec je teritoriálny len počas zimných a jarných mesiacov (november - máj). Tokajúci samec je pomerne tichý. Tok začína v marci a vrchol dosahuje v apríli, prípadne v polovici mája. Tokanie sa vyskytuje aj na jeseň, zúčastňujú sa ho len dvojročné a staršie kohúty, avšak lanské kohúty, ako aj sliepky sa tohto tokania nezúčastňujú. Po prenocovaní na strome začína samec tokať na brieždení. Počas vrcholu jarného tokania niektoré kohúty tokajú s určitými prestávkami celé noci, najmä za mesačného svitu. Ak sa nadránom priblíži samica, kohút zletí na zem a toká ďalej. Pohybuje sa v okruhu 50 až 100 m a s obľubou sa stavia na pne alebo balvany. Známe sú zriedkavé prípady agresívneho správania kohútov počas toku, spojené so stratou plachosti.
Celý článok si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 15.
