Nedostatkom nás včelárov je, že hľadáme príčiny zdravotných problémov našich včelstiev v dianí niekoľkých posledných dní. Problém identifikujeme až vtedy, keď už zo včelstva „kričí“. Snažíme sa čosi do včelstva nasypať, nakvapkať a tak ho riešiť. Bez toho, aby sme premýšľali, snažili sa nájsť príčiny. Aby sa to v budúcnosti už nestalo.
Žiaľ, dostali sme do časov, kedy problémov v zdravotnej oblasti včelstiev je mnohokrát viac ako len pred 30 rokmi. Digitalizácia včelstva či včelárstva alebo umelá inteligencia nám ich určite nevyriešia. Uvažovať vôbec s týmito prvkami u živého organizmu, ktorý za to, že je tu ešte s nami, vďačí miliónom rokov prirodzeného vývoja a my by sme to chceli umelo - za niekoľko rokov usmerniť so zištným zámerom v náš prospech - je absurdum. Absurdum a drzosť k matke prírode nevídaného rozmeru. Riešenie sa nachádza v inom.
Zažil som scenáre slabnutia včelstiev po znáške zo slnečnice v júli, auguste i v septembri. I nevyhnutnosť likvidácie desiatok včelstiev v tomto období pre zoslabnutie, a táto „záhada“ ma trápila niekoľko rokov. Dnes som spokojný, lebo sa mi túto záhadu zmenou v technológii a liečbe varroázy, ale aj v celej technológii včelárenia podarilo preklenúť. Je potrebný iný prístup, na zazimovanie včelstva je potrebné myslieť a konať už od konca mája...
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Tibora Jókaya v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
