Kôň sa vďaka typickej anatómii tráviaceho traktu radí medzi neprežúvavé bylinožravce - mikrobiálne trávenie vlákniny, na rozdiel od prežúvavcov, u neho prebieha až v zadnom oddiele čreva, teda v slepom a hrubom čreve.
Fermentáciu vlákniny zaisťujú symbiotické mikroorganizmy a jej produktom sú unikavé mastné kyseliny, ktoré konský metabolizmus využíva ako zdroj energie pre záchov a prácu. Gastrointestinálny trakt koní je vzhľadom na anatómiu a fyziológiu prispôsobený na kontinuálny príjem malého množstva potravy počas celého dňa - kone s voľným prístupom k pastve prijímajú potravu 10 až 15 hodín denne. Potrava zostáva v žalúdku asi 2 - 6 hodín, v závislosti od štruktúry a veľkosti častíc. Ak kôň nemá dlhšiu dobu prístup k potrave, nezriedka vykazuje nežiaduce repetitívne správanie. Pravidelné hladovanie počas dňa navyše spôsobuje vzlínanie žalúdočných štiav smerom k slepému vaku žalúdka. Eróziou sliznice potom vznikajú žalúdočné vredy, ktorých prevalencia je pri domácich koňoch odhadovaná na 63 - 87 %.
Historicky boli energetické nároky koní vzhľadom na ich pracovné vyťaženie značne vysoké. Kvalita pastevných porastov či konzervovaného krmiva zároveň nemusela byť dostatočná a pri nedostatku týchto krmív bolo pomerne ťažké tieto komodity efektívne prevážať. Doba, počas ktorej mohol kôň nerušene prijímať potravu, sa navyše kvôli pracovnému nasadeniu koní v poľnohospodárstve i v doprave skracovala na absolútne minimum – zvieratá skrmovali suroviny, ktoré vo svojom objeme obsahovali zvýšené množstvo energie; najčastejšie išlo o kombináciu obilnín a okopanín.
Krmivá, poskytujúce koňom energiu na základe zvýšeného obsahu škrobu - ovos, kukurica jačmeň - sú súčasťou kŕmnych dávok i dnes. Využívajú sa najmä pri kŕmení pracovných a športových koní, a to i napriek tomu, že v súčasnosti už máme možnosť využívať kvalitné a bežne dostupné objemové krmivá, na príjem ktorých majú naše kone dostatok času. Kŕmne dávky s vysokým podielom škrobnatých krmív, rovnako ako obmedzený prístup k objemovým krmivám počas dňa, koňom preukázateľne spôsobujú zdravotné problémy, a môžu mať dopad na športovú či pracovnú výkonnosť koní a na ich welfare.
Viac sa dozviete v príspevku Ing. Denisy Tichej a kol. z Výzkumného ústavu živočišné výroby, v.v.i., Praha-Uhříněves - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 17.
