Systém obhospodarovania pôd výrazne vplýva na pôdotvorný a tým aj humusotvorný proces. Pestovateľské zásahy do pôdy zamerané na prípravu vhodných podmienok pre pestovanie rastlín výrazne menia dynamiku obsahu organickej hmoty v pôde. Rôzne systémy hospodárenia a striedania plodín rozhodujúcou mierou ovplyvňujú sezónne, ročné i viacročné cykly akumulácie a premeny organickej hmoty v pôde.
Slama obilnín v porovnaní s maštaľným hnojom dodáva do pôdy pomerne malé množstvo živín. Výrazne však prispieva k zintenzívneniu mikrobiálnej činnosti pôdy a tak napomáha uvoľňovaniu a zvýšenému využitiu živín z pôdy. Pri zaorávaní slamy dochádza v pôde k intenzívnemu rozvoju pôdnych mikroorganizmov. Tieto však potrebujú na tvorbu svojho tela veľa dusíka, ktorý sa v plnom rozsahu nemôže uhradiť zo slamy (príjem dusíka mikroorganizmami pri rozklade slamy je v pomere C:N = 5:1). Obsah uhlíka v slame v pomere dusíku C:N = 100-130:1. Vzhľadom na to, že v slame je oveľa nižší obsah dusíka, a odčerpávajú ho mikroorganizmy z pôdnych zásob na úkor potreby následne pestovaných plodín, treba ho pri hnojení slamou do pôdy dodať. Biologická sorpcia dusíka, bez dodatkového hnojenia dusíkatými hnojivami, je teda jednou z hlavných príčin znížených úrod pri zaoraní len čistej slamy.
Celý článok v RN č. 28
