Diskusiou o stúpajúcej obľúbenosti slovenských mliečnych výrobkov u spotrebiteľov vyvrcholila séria odborných diskusných stolov na tohtoročnej medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstave Agrokomplex, ktorá sa dnes končí v Nitre. Päť diskusií na aktuálne témy pripravilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Agroinštitútom Nitra a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou.
Za posledné roky na Slovensku výrazne stúpla výroba nielen tradičných, ale aj nových mliekarenských výrobkov, skonštatoval bývalý riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského Karol Herian. Kým veľké mliekarenské závody vo veľkom vyrábajú svoje tradičné výrobky, regionálni výrobcovia začali v každom regióne obohacovať ponuku trhu výrobkami z ovčieho, kozieho i kravského mlieka.
„Stále častejšie sa objavujú rôzne špeciality, ktoré sme v minulosti nepoznali. K tradičným salašníckym výrobkom, oštiepkom či pareniciam, pribudli mäkké, plesnivé, tvrdé syry. Ľudia si na ne zvykajú, kupujú ich a záujem sa stupňuje. Výrobkov z ovčieho syra je stále pomerne málo, všetko ide na odbyt a dalo by sa aj zvyšovať,“ povedal Herian. Podľa jeho slov máme na Slovensku stále veľmi nízku spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov, len 160 kilogramov na osobu a rok. V Českej republike je to 280 kilogramov, v Európskej únii dosahuje spotreba 320 až 340 kilogramov na osobu ročne.
K regionálnym mliekarniam sa zaraďuje aj PD Gader Blatnica, ktorá zásobuje najmä okolie Martina a Žiliny. Predsedníčka družstva Zlata Holubová tvrdí, že mliekareň vznikla pred piatimi rokmi z núdze. „V okolí 120 kilometrov sme nemali žiadnu mliekareň, začali sme mať obavy o existenciu družstva. Preto sme sa rozhodli sami si spracovávať naše mlieko," vysvetlila. V súčasnosti chová družstvo 300 dojníc, ktoré vyprodukujú denne 6000 litrov mlieka. „Nespracujeme úplne všetko, len zhruba 70 až 80 percent,“ povedala. Mliekareň zásobuje výlučne lokálny trh. „Čerstvé mlieko je čerstvé mlieko. Ak by sme to chceli robiť vo veľkom, už by sme nemohli dodržať tú jednoduchosť, výrobu bez konzervantov,“ skonštatovala.
Predseda Združenia mladých farmárov Milan Jurky chová 15 dojníc. Podľa jeho slov sú malí farmári odkázaní na to, aby svoje prebytky z fariem spracovávali sami, pretože pri malom počte dojníc a nákupnej cene do 30 centov za liter mlieka farmár nemôže prežiť. „Výrobou regionálneho produktu, pridanou hodnotou, si cenu mlieka zvyšujeme.“ Produkty vyrobené v malých množstvách nie sú pre veľké obchodné reťazce zaujímavé, preto si farmári ich odbyt zabezpečujú vo vlastnej réžii.
Podľa Jurkyho problém s odbytom nemajú, ľudia si už zvykli nakupovať regionálne produkty u miestnych farmárov z dvora. „Na odbyt idú syrové korbáčiky, maslo. Limitovaní sme počtom dojníc. Obrábame 20 hektárov pôdy, čo nám akurát vystačí na ich vykŕmenie. Problém je v súčasnosti s pôdou, aj keď nám ju niekto chce prenajať, ťažko sa nadobúda, je nedostupná, zablokovaná zmluvami a legislatívou,“ tvrdí. Podľa Heriana je veľmi dôležité, aby mal každý región svoje miestne špeciality. „V obchodných sieťach kupujeme veľkú škálu výrobkov, no pravá biologická podstata je u tých čerstvých výrobkoch, u ktorých poznáme pôvod,“ povedal. Farmári využívajú na predaj rôzne trhy, jarmoky, podľa slov Heriana jednou zo zatiaľ nevyužitých možností je aj vytváranie združovanie sa do obchodných družstiev. „Tak to funguje aj v iných európskych krajinách. Je to cesta, aby sme sa vedeli spojiť, vytvoriť obchodnú organizáciu, ktorá by tie výrobky spoločne predávala,“ domnieva sa.
(tasr)
