Teľatá mliečneho dobytka sú do odstavu najčastejšie ustajňované individuálne. Jedným z dôvodov voľby individuálneho ustajnenia je obava chovateľov o zhoršený zdravotný stav teliat v prípade ustajnenia v páre či v skupine.
Aké sú aktuálne vedecké poznatky na túto problematiku? Čitateľov Roľníckych novín uvedieme do problematiky zhrnutím možných výhod a rizík párového a skupinového ustajnenia. V článku sa zaoberáme aj vzťahom týchto ustajnení k najčastejším zdravotným problémom teliat. Na záver chovateľov upozorňujeme na iné faktory, ktoré majú významný vplyv na zdravotný stav ich zvierat.
Výhody a riziká
O tému ustajňovania teliat do odstavu od mlieka sa čoraz viac zaujíma odborná i laická verejnosť. Tento záujem vedie k realizácii vedeckých štúdií, ktoré sa zameriavajú na rôzne typy ustajnení a ich možné výhody a riziká. Výsledky týchto štúdií môžu chovateľom pomôcť vybrať pre svoje teľatá to najvhodnejšie ustajnenie.
Rozhodnutie chovateľov o výbere ustajnenia by malo byť kompromisom medzi tým, čo je najlepšie pre zaistenie životnej pohody zvierat a čo je ešte realizovateľné v praxi. Vo vyspelých krajinách stále prevláda individuálne ustajnenie teliat, ale ustajnenia v páre či skupine majú stúpajúci trend. Tento trend je pravdepodobne spôsobený tým, že v súčasnosti máme viaceré pozitívne vplyvy skupinového i párového ustajnenia na životnú pohodu teliat.
Čo sa týka párového ustajnenia, bolo zistené, že pri kontakte s neznámymi teľatami sú teľatá z párov menej bojazlivé než teľatá pochádzajúce z individuálneho ustajnenia. Teľatá odchované v pároch si teda po zaradení do skupín po odstave môžu ľahšie zvyknúť na nové jedince. Párovo ustajnené teľatá sú tiež schopné rýchlejšie sa preučiť naučenú asociáciu. To môže chovateľom poskytnúť výhodu v podobe rýchlejšieho privyknutia zvierat na zmenené podmienky (napr. nový personál).
Tiež bolo zistené, že párovo ustajnené teľatá si rýchlejšie zvykajú na nové krmivo. Po odstave od mlieka a zaradení všetkých teliat do skupín bola u teliat, ktoré boli predtým ustajnené v pároch, zistená vyššia spotreba štartéru a nižšia vokalizácia, čo bolo pravdepodobne spôsobené efektom sociálnej podpory. Zo štúdií na cicavcoch totiž vieme, že zvieratá sa lepšie vyrovnávajú so stresom v prítomnosti známych jedincov.
Celý článok Mgr. Kataríny BUČKOVEJ, Ph.D. z VÚŽV, v. v. i., Praha - Uhříněves je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 38
